Menu
Dnes má meniny: Albína Zajtra: Kornélia

Hlohovecký zámok otvorený pre verejnosť

Slávnostne bolo pokrstené vetvičkou z hlohu bývalého Erdödyovské sídlo, ktoré je dnes sčasti zrekonštruované. Primátor Hlohovca, Ing. Miroslav Kollár, sa pri tej príležitosti vyjadril: „V roku 2013-2014 naštartovali obnovu schátraného hlohoveckého zámku dobrovoľníci a členovia OZ Zámok Hlohovec a patrí im za to veľká vďaka. Komplexnú rekonštrukciu strechy a čiastočnú rekonštrukciu priestorov začalo robiť mesto Hlohovec, ktoré získalo financie aj z externých zdrojov - Ministerstva kultúry SR a Nadácie EPH, ktoré mohlo použiť na jeho obnovu. Dnes máme zrekonštruovanú takmer polovicu zámku a bude sa pokračovať v tejto práci. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa na tejto neuveriteľnej práci podieľali a vďaka ich práci je dnes zámok otvorený pre verejnosť. Je zrekonštruované tretie nadzemné podlažie a prvé. Druhé nadzemné podlažie je zatiaľ v pôvodnom stave. Na tomto podlaží sme pre verejnosť pripravili vizuálnu prehliadku zámku s využitím modernej technológie.“

Čítať ďalej...

Osudy kachľových pecí zo zámku v Hlohovci

Nejedna zima prežitá v bývalej mníšskej cele vo františkánskom kláštore, kde dnes sídli hlohovecké múzeum mi zakaždým nevdojak pripomína, aký neľahký život mali obyvatelia kláštora v minulých storočiach, keď ledva počas zimy vykúrili niektoré obývacie miestnosti, nieto ešte celý kláštor. Mnohí z tých, ktorí v múzeu pracovali, by vedeli rozprávať o extrémnych mrazoch, keď na chodbách múzea zamŕzala voda a v chabo vykurovaných kanceláriách sa teplota ledva vyšplhala na 16C. Iba v blízkosti naftových a neskôr elektrických akumulačných kachlí bolo ešte ako tak teplo. Povedal som si, že práve toto je ideálna klíma na napísanie krátkeho pojednania o kachľových peciach, ktorými sa kedysi takéto staré objekty vykurovali.

Život za chladnými masívnymi kamennými múrmi hradov, kaštieľov a kláštorov bol v minulosti spätý so sústavným vyhrievaním večne chladných obytných miestností, kde sa teplo kumulovalo naozaj veľmi ťažko a vlastne až na sklonku leta a počas jesene bývalo v takýchto starých objektoch najpríjemnejšie. Múry, v ktorých sa naakumulovalo teplo počas horúceho leta si dokázali podržať svoju stabilnú teplotu až do prvých väčších mrazov. Zažiť ozajstnú zimu za takýmito chladnými múrmi je možno pre niekoho iba ťažko predstaviteľné, no v minulosti ľudia bežne rok čo rok zápasili s tým, aby si dokázali zútulniť domov vyhriatím obydlia aspoň na 17 – 19C, keď za oblokmi panovala treskúca zima. Možno aj preto sa zachovalo veľa ľudových prísloví, porekadiel, piesní a rozprávok, kde sa spomínajú pece, peciváli či peciari. Skrátka dobrá pec bola vždy nielen ozdobou každého domu, ale bola miestom, okolo ktorého sa ľudia stretávali a trávievali pri nej najmä v zime veľa času.

Prvé pece na hlohoveckom hrade

Keďže pece boli trvalou súčasťou vnútorného zariadenia domu, najmä keramické kachle bývali už v stredoveku bohato zdobené a do veľkej miery odrážali aj postavenie a životný štýl ich majiteľov. Výnimkou v tomto nebol ani hlohovecký hrad. V izbách, kde bývali feudálni páni sa okrem otvorených kozubov nachádzali aj prepychové pece. Boli zostavené najskôr z neglazovaných kachlíc často s náboženskými motívmi a nápismi, zobrazujúce napr. Pannu Máriu, sv. Juraja, či sv. Michala archanjela. Páni z Iloku, vlastniaci hrad od roku 1349 do roku 1524 si ich dozdobovali aj vlastnými šľachtickými erbami. V 16. storočí neglazované pece postupne nahrádzali vkusnejšími farebne glazovanými keramickými kachľami. Pri každej prestavbe hradu, keď sa menil nábytok alebo vnútorné zariadenie, sa väčšinou staré pece zbúrali a na ich mieste sa stavali nové vykurovacie zariadenia podľa práve aktuálneho módneho trendu. Preto, keď archeológovia robia výskumy v hradoch, kaštieľoch alebo honosných meštianskych domoch, tešia sa z každého nálezu, keď sa objavia keramické zlomky z takýchto pecí.

Luxusná pec zasypaná v hradnej priekope

V jarných a letných mesiacoch počas rokov 2017 a 2018 prebiehal pred vstupom do hlohoveckého zámku rozsiahly archeologický výskum. Počas neho boli skúmané aj dve hradné priekopy prstencovito obopínajúce hradný palác. Hĺbka priekop dosahovala úctyhodných 5 metrov, takže počas stáročí, keď sa priekopy postupne zanášali odpadom, mohli skryť tony rôznorodého odpadu z prestavby hradu. Medzi nálezmi bolo množstvo porozbíjaných pohárov, hrncov a džbánov, opracovaných i neopracovaných kostí a parohov, kamenná delová guľa, zvyšky kožených odevov, ale i ľudské kosti. V približne 2,5 metrovej hĺbke zasypanej priekopy ležali bohato zdobené renesančné glazované kachlice s biblickými motívmi. Adam a Eva pri strome poznania alebo motív „Poslednej večere“ s vyobrazením Ježiša pri jednom stole so svojimi učeníkmi. Pece s takýmito vyobrazeniami stáli v miestnostiach hradu počas života Thurzovcov, ktorí hlohovecký hrad vlastnili a obývali v rokoch 1525 – 1636. Zbúrali ich počas jednej z prestavieb hradu v druhej polovici 17. storočia, keď sa na hrad po odtiahnutí tureckej posádky z mesta vrátila rodina vtedajších majiteľov Forgáčovcov. Dodnes sa na chodbách dnešného zámku zachovali z obdobia renesancie a baroka veľké štvorhranné kúreniská - otvory, na prikladanie do pecí stojacich v susedných miestnostiach.

Galéria kráľov a evanjelistov skončila v drevených debnách

Najväčšia zbierka celistvých kachľových pecí z hlohoveckého zámku pochádza z čias, keď panstvo vlastnili Erdődyovci. Medzi rokmi 1790 – 1800 pribudli postupne na prestavanom hrade nové pece so striedmejšou farebnosťou, no rovnako honosné ako tie predošlé. Tieto už kopírovali vtedajšiu empírovú módu viedenského cisárskeho dvora. Mnohé zmenili svoju štvorcovú dispozíciu na valcovú imitujúc antické stĺpy s ďalšími antickými motívmi. Po roku 1945, keď sa spečatil osud kaštieľa a bola mu prisúdená funkcia polepšovne, väčšinu z týchto pecí počas stavebných úprav zbúrali. Niektoré časti z nich sa našli vo svahoch pri kaštieli, iné zas zasypané v ochodziach starého hradu. Na zámku do 70. rokov 20. storočia zostalo len päť starožitných kachľových pecí z čias Erdődyovcov. Tesne pred ich odstránením boli zdokumentované a nafotografované. Na pokyn vtedajšieho vedenia Vlastivedného múzea v Hlohovci mali byť pece následne rozobrané, očíslované a uložené vo veľkých drevených debnách v centrálnom depozite múzea. Už vtedy sa predpokladalo, že sa tieto unikátne vykurovacie zariadenia raz na zámok opäť vrátia. Pri rozoberaní, ktoré napokon neprebiehalo pod odborným dohľadom pracovníkov múzea, však boli viaceré kachlice rozbité a preto sa do dební napokon dostali len približne dve tretiny celistvých kusov kachlíc z jednotlivých pecí.

Počas rekonštrukcie tretieho nadzemného podlažia kaštieľa v roku 2018 boli veľké drevené debne z depozitu po viac ako 40 rokoch vytiahnuté, opäť otvorené a farebné glazované kachlice nanovo zostavené do pôvodnej podoby. Viac ako tri týždne trvalo čistenie lepenie a ukladanie jednotlivých kusov tak, aby bolo možné ich znovu na zámku postaviť. Napokon v prvej etape sa podarilo zložiť dvoje neorenesančné kachľové pece zo 70. rokov 19. storočia, ktoré si v kaštieli dali postaviť gróf Imrich Erdődy s manželkou Irmou. Jedny v dolnej časti podopierajú štyri levy, na ktorými sa striedajú figurálne motívy postáv uhorských kráľov a staromaďarských kmeňových náčelníkov. Druhá kachľová pec zobrazuje evanjelistov s rodovým erbom Erdődyovcov a Migazziovcov. Obe pece pochádzali z apartmánov grófa a grófky. V týchto dňoch prebieha ich nová výstavba do salónov vedľa cisárskeho apartmánu, kde ich budú môcť návštevníci zámku opäť po dlhých desaťročiach vzhliadnuť vo svojej plnej kráse.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.