Menu
Dnes má meniny: Kornélia Zajtra: Slávka

Evergreen za naše peniaze

Hlohovská televízia patrí k prvým lokálnym televíziám na Slovensku. Súčasťou mediálneho sveta sa stala v roku 1993 prvým pokusným vysielaním, pričom prvú licenciu získala v novembri 1994. Jej prvý aj jediný šéf najskôr nemal úmysel založiť televíziu. Chcel robiť iba takzvanú videokroniku mesta, teda zaznamenávať udalosti na kameru. Napokon však s veľkou zásluhou Viliama Kvašňáka začala televízia pomocou káblových rozvodov vysielať. 

Neúplné pokrytie

Spočiatku televízia vysielala prostredníctvom televízora, ktorý bol umiestnený oproti mestskému úradu v zlatníctve, neskôr sa ľudia dívali na videonoviny mesta Hlohovec v kine.

Druhú licenciu získala v roku 2000 a rok na to vznikla z HTV Spoločnosť s ručením obmedzeným - HCTV s. r. o. Do tohto obdobia bola mestská televízia súčasťou príspevkovej organizácie Mestské kultúrne centrum, ktorá dostávala od mesta príspevok na celkovú svoju činnosť. Keďže každá televízia musela mať charakter obchodnej spoločnosti, vznikla v roku 2001 eseročka. 

V tomto roku končí televízii platnosť licencie, a preto riaditeľ Ján Libant požiadal v minulom roku Radu pre vysielanie a retransmisiu o novú, v poradí tretiu, licenciu. Povolenie na lokálne digitálne vysielanie televíznej programovej služby. Naďalej bude teda televízia vysielať v káblovom rozvode, pretože nemá svoj terestriál. 

Kanál HcTV vysiela stále len v rámci káblových rozvodov UPC, a tak dnes televíziu chytajú prevažne ľudia bývajúci v činžiakoch. Rodinné domy túto možnosť nemajú, o zakáblovanie ulíc a príjem televízie by musela mať záujem väčšina obyvateľov, pretože inak by sa takto veľká investícia UPC neoplatila. Televízia spolupracuje aj s okolitými lokálnymi televíziami, a tak vysielajú jej relácie v skrátenej podobe pätnásťminútových blokov v TV Karpaty a Centrál TV. 

Vysielanie televízie káblom je takmer totožné s jej internetovým vysielaním, ktoré zabezpečuje webová stránka poslanca a grafika časopisu Život v Hlohovci Romana Drgoňa, hoci televízia disponuje aj vlastnou webstránkou. Libant to odôvodňuje nedostatkom personálneho obsadenia vo firme. „Nebol by problém, aby sme mali reportáže aj na našej stránke, no aby bola stránka navštevovaná, musí sa na nej stále niečo diať. Chýba mi človek, ktorý by nahadzovanie reportáží zabezpečoval. Takto je to pre obe strany výhodnejšie. Nie je v tom nič nekalé,“ zaručuje Libant. Za umiestnenie reportáží na stránku vraj televízia neplatí nič. 

Zažívajú zázraky

„Je zázrak, že vysielame,“ netají sa Libant tým, že má televízia zastaranú techniku. Najmladšia je spred dvanástich rokov, problém majú konkrétne so softvérom - vysielacím počítačom, ktorého výmenou by mohla vysielať v reálnom čase, podľa Libanta tak, ako veľké televízie. So starým softvérom sa doba výroby reportáže alebo akéhokoľvek príspevku znásobuje. Aspoňže DV kazety nahradili harddisky, avšak v prípade ich poruchy sa musí televízia opäť vrátiť ku kazetám. Snom šéfa televízie sú strižne a nový vysielací počítač. „My všetci sme tu takí fanatici, takže vysielame, aj keby čo bolo, a to je dôležité. Je pravda, že visíme na tenkej šnúrke a na novú techniku nemáme peniaze.“

Za služby si platí mesto

V rokoch 2006 a 2007 vykazovala televízia ešte zisk. Po prvýkrát bola v strate – 90 140 Sk v roku 2008. Jej príjmy nestačili pokryť náklady, a to napriek každoročnej nemalej dotácie od mesta, ktoré financuje televíziu za služby mestu. Ročné náklady na prevádzku a fungovanie televízie bez nákupu novej techniky sú približne stotisíc eur. „To je suma, ktorá zabezpečí žitie organizácie. A to sa mi kolegovia z iných televízií čudujú, ako z tejto sumy dokážeme fungovať. Čím ďalej je to však stále ťažšie,“ vraví Libant.

Mesto môže ako jej jediný vlastník televíziu dotovať. To aj pravidelne robí. Bežná ročná dotácia televízie sa v rokoch 2002 až 2008 pohybovala na úrovni  1,5 až 1,6 milióna korún. Od roku 2009 sa výška ročnej dotácie z roka na rok zvyšuje. V roku 2009 to bolo 56 430 eur, na aktuálny rok na jej chod išlo 75 tisíc eur. „Tieto dotácie neznamenajú, že idú televízii zadarmo. Keď chce mesto televíziu, musí do nej investovať. Platí ju predsa pre to, aby monitorovala situáciu a informovala o tom, o čo je záujem a o veciach, ktoré by sa mali zaznamenať. Na druhej strane len tieto peniaze nezabezpečia riadne fungovanie spoločnosti. Výška dotácie stúpa z dôvodu zdražovania, čo pociťuje každý na svojom rozpočte,“ vraví Libant. Pred krízou televízii stačila päťdesiatpercentná dotácia na výdavky, zostatok si dokázala zarobiť sama. Kríza spoločnosti zapríčinila pokles peňazí z reklamy. „Veľa firiem začalo na reklame šanovať, z toho plynie pre nás veľká strata peňazí. Obdivujem všetky médiá, že dokážu fungovať a sú.“ 

Príjmy televízie tvorí mestská injekcia, reklama a ofsetová tlač. Už vraj dožívajúcu ofsetovú tlačiareň zameranú na tlač úradných dokumentov prevádzkuje z dôvodu ďalšieho príjmu. „V minulosti sme sa zamerali na malých firemných zákazníkov. Dnes už je tlač úradných dokumentov nepotrebná, iba výnimky o túto službu požiadajú, pretože všetko spravíte počítačom. V každom prípade nie je táto činnosť stratová. Pri novej zákazke buď použijeme starý papier, ktorý máme, alebo kúpime nový. Je to ziskové, ale so spomínaných dôvodov zisk nie je veľký,“ vraví Libant, ktorého plánom bolo zarobiť v roku 2011 na tlačiarni 2 000 eur. 

Realita mu priniesla len 401 eur, keďže hlavným odoberateľom tejto služby je mesto. V roku 2012 zaplatilo spoločnosti za výrobu a tlač hlavičkového papiera 347,50 eur a rok predtým 303,24 eur. „Úradné doklady si málokto dá tlačiť,“ hovorí Libant.

Zarábať sa HcTv snaží všemožne. Ak ide nakrúcať mimo mesta, reportáž spracuje na faktúru. „Mesto platí za informačné služby, ktoré sa stanú na jeho území. Preto ak štáb vycestuje za mestské hranice, reportáž si jej objednávateľ zaplatí,“ dodáva.

Nemal kameru ani kameramana

Vznik televízie však nestál len na Jánovi Libantovi. „Keď by som sa mal vyjadriť v športovej terminológii, povedal by som, že onoho času disponoval Spartak Trnava veľkými osobnosťami. Bola to zhoda okolností, že sa stretlo niekoľko ľudí par excellence a vytvorili taký kvalitný a úspešný klub. Keby som sa nestretol s pánom Viliamom Kvašňákom v deväťdesiatom prvom roku, televízia by nebola,“ hovorí zakladateľ televízie na adresu jej spoluzakladateľa, zakladateľa Života v Hlohovci, umeleckého šéfa, ktorý do mesta pritiahol také známe osobnosti, akými boli exprezident Rudolf Schuster, Waldemar Matuška či Karel Gott. „Vďaka nemu som dokázal to, čo som dokázal,“ dodáva Libant.

Viliam Kvašňák si na myšlienku Jána Libanta založiť mestskú televíziu spomína takto: „Prišiel za mnou a povedal mi, že by chcel televíziu a robiť filmy. Spýtal som sa ho, či má kameramana, na čo som dostal odpoveď nie. Tak som pokračoval otázkou, či má aspoň kameru, dostal som rovnakú odpoveď. Moja posledná otázka bola: Čo teda máš? Odpovedal: Len vás mám, pán Kvašňák. Požičali sme si kameru, neskôr ju zakúpili, a tak sme začali krvopotne robiť filmy.“

Sám Kvašňák dnes televíziu často nesleduje, k dispozícii má len pätnásťminútové bloky vysielané cez Skylink. „Je veľa podujatí, ktoré robí mesto, a tie musí televízia nakrúcať. Tak to bolo, je aj bude. Ten, kto vládne, využíva televíziu na propagáciu mestských aktivít,“ vraví spoluzakladateľ HcTV, ktorý si myslí, že sa stále dajú nájsť sponzori. „V Hlohovci žije veľa bohatých ľudí, s ktorými si treba sadnúť, dať si po jednej borovičke a jednať. Keby som bol mladší, nebál by som sa za nimi zájsť. Kultúru treba podporovať. Pamätám si, ako som mal zoznam prosperujúcich podnikov a každý rok som chodil kvôli sponzorskému za inými. Ľudia potrebujú byť informovaní.“

Jeden z najväčších úspechov zožal ešte za pôsobenie pána Kvašňáka film o Letícii Tandlmajerovej, ktorý získal aj zahraničné ocenenia, nezabudnuteľný je pre neho úspech, keď vybavili desaťtisíc amerických dolárov cez Americké veľvyslanectvo v Bratislave. „Často mi riaditeľ hovorí, že im chýbam. Chýba im totiž človek, ktorý by vymýšľal nové námety. Nie je jednoduché stále vymýšľať, ide o sakramentskú robotu,“ priznáva Kvašňák.

Zo začiatku boli podľa slov Kvašňáka vyvíjané silné tlaky, aby televízia nefungovala, aby na ňu dokonca nešla ani koruna. „Tí ľudia sú stále tam. Keby sa začalo do niečoho vŕtať, stopli by ju. Ľudia všade vo vedúcich verejných funkciách majú veľké platy, majú sa teda za čo biť,“ hovorí Kvašňák.

Púšťala sa niekedy mestská televízia aj do problémov mesta? „Málokedy. Jemne sme si na niečo dovolili upozorniť s tým, že nevieme, kto je na vine. V tomto treba väčšiu odvahu. Slabý funkcionár sa bojí kritiky, odvážny a sebavedomý príjme konštruktívnu kritiku, keď sa mu niečo nepodarilo. Zrejme však platí, že kritický môže byť ten, kto nie je platený z mestských peňazí,“ uzatvára Kvašňák, ktorý v HcTV pôsobil  do roku 2000. 

Ide im o dobro

Libant tvrdí, že zmyslom a účelom lokálnej televízie je zaznamenávať bežný život vôkol nás, ktorý vnímame za samozrejmý. Ľudia sú na seba zvedaví a to, že sa nájdu v televízii, ich podľa Libanta stmeľuje a buduje u nich lokálpatriotizmus. „Veľké médiá idú po niečom zlom, vychytávajú senzácie. Každá vec má dobrú a zlú stránku, vo všetkom zlom je niečo dobré a naopak. Je to len vec uhla pohľadu a my sa snažíme zachytiť ten pozitívny uhol. Veľa ľudí mi vraví, že by chcelo televíziu sledovať, len nemajú ako. Mnohí sa dozvedia o akcii len vďaka tomu, že našu televíziu sledujú.“

Snom Jána Libanta je povýšiť lokálne vysielanie televízie na celoplošné alebo aspoň celomestské s tým, že divákom v celom Hlohovci ponúknu plnohodnotný program. Stále verí tomu, že to bude lepšie. „Keby sme nemali tú vieru v sebe, tak by sme už dávno neboli.“

Vedú reprízy

Vysielanie zabezpečuje vždy premiéra v pondelok a potom reprízy opakujúce sa viackrát za deň v týždni. V roku 2011 televízia odvysielala 54  premiér a 728 repríz. Za ideálne považuje Libant odvysielanie premiér dvakrát do týždňa. Na to však podľa jeho slov chýba personálne a technické zázemie, čo sa vraj pri súčasných dvoch štáboch redaktorka – kameraman, stave techniky a nedostatku peňazí, nedá.

Zakladajú si na tradícii

Život v Hlohovci založil Viliam Kvašňák a ako jeden z mála časopisov na Slovensku vychádza nepretržite už 47 rokov. „Je úžasné, že takéto niečo tu máme toľko rokov,“ dušuje sa šéf. Primátor sa už raz vyjadril k existencii časopisu, ktorý podľa neho nesmie zaniknúť, pretože ide o tradíciu. Prvé celoslovenské ocenenie získal magazín v roku 2011 v súťaži Miestne noviny 2011 od Ozbrojených síl SR. Jeho šéf je s predajom, ktorý sa „pohybuje na hrane“, spokojný. Náklad nie je jednotný pre každý mesiac, upravujú ho podľa predajnosti za ostatný mesiac. „Nejde ani o ziskovú, ani o hlboko stratovú záležitosť. V zimných mesiacoch sa spravidla všetko predá,“ vyjadril sa na margo predaja.

Viliam Kvašňák, inak ešte stále člen Redakčnej rady časopisu, si myslí, že časopis je na dobrej úrovni, lepšej akú mal vo svojich začiatkoch. Nielenže od začiatku napĺňal jeho obsah, zaslúžil sa aj o to, aby časopis tlačili v Nitre. 

Väčšine by televízia nechýbala

Oslovili sme vyše stovku ľudí v anonymnej ankete, aby sme zistili, aký má televízia význam pre ľudí a aký má k nim dosah. Zo 113 respondentov má HcTV k dispozícii 61 ľudí – 54 %, zostatok – 46 % opýtaných televíziu „nechytá“. Z tých, ktorí televíziu majú možnosť sledovať, tak robí 34 ľudí (56 %), 27 (44 %) televíziu napriek tomu, že ju majú v ponuke, nesleduje. Za každoročne sa zvyšujúce mestské dotácie pre televíziu zahlasovalo 24 opýtaných (21 %), 70 (62 %) s týmto systémom nesúhlasí a zostatok – 17 % respondentov sa k otázke nevyjadrilo. Pri otázke, či by televízia chýbala svojim divákom, sme, prirodzene, zaevidovali len odpovede tých, ktorí televíziu majú. Zo 61 ľudí, ktorí televíziu majú v ponuke, by chýbala devätnástim (31 %), štyridsiatim dvom (69 %) by nechýbala. 

Reakcie ľudí na Hlohovskú televíziu sme získali rôzne: 

„Televízia je samostatný právny subjekt (s.r.o.) a teda by mala mať adekvátne zodpovedný manažment, ktorý zabezpečí zdroje,“ myslí si jeden respondent. Druhý zasa vraví, že pokiaľ vysielanie televízie zostane na rovnakej úrovni, nemala by byť financovaná z daní občanov. Alebo: „Nemá to zmysel, pokiaľ nie je pokrytie v celom meste.“

„Mestská televízia by mala podľa mňa mala fungovať ako každá iná televízia. Na menšom území a s iným obsahom. Každá televízia, ktorá je v strate, zanikne. Ak nie sú schopní zarobiť, treba ich vypnúť, alebo niečo, niekoho zmeniť,“ myslí si ďalší respondent. 

Mestská televízia by mala podľa niektorých občanov informovať o dianí v meste, novinkách, kde by boli aj občania, mala by byť nezávislá a pýtať sa priamo na problémy mesta kompetentných. Tiež by mala prinášať správy o nakladaní s verejnými financiami, o podujatiach pripravovaných pre obyvateľov, riešiť horúce témy, akými sú doprava či zdravotná starostlivosť.

Prepočítali sa?

Televízia má šesť zamestnancov spolu s konateľom. Náklady spoločnosti v roku 2011 predstavovali podľa výročnej správy 101 167 eur (skutočnosť je 101 491), výnosy 98 637 eur. V roku 2010 spoločnosť zaznamenala príjem vo výške 98 322 eur, náklady vyšli na 100 691 eur.

Zaujímavosťou je, že kým sedia čísla vo výročnej správe za rok 2010, o roku 2011 to povedať nemožno. Súčet všetkých položiek v oblasti materiál dáva 2163 eur, pričom v správe sa uvádza súčet 1838 eur. Čísla nesedia ani v prípade služieb (napr. telefón, internet, publikovanie Života v Hlohovci, ekonomické služby). Libant v správe uvádza číslo 15 130, pričom skutočný súčet má byť 14 310 eur. Suma sumárum tvoria náklady 101 491 eur, a nie 101 167, ako tento výpočet uvádza Libant v správe. Túto správu s nesprávnym číslom celkových nákladov schválili poslanci MsZ.

Evergreen za naše peniaze

Je zrejmé, že televízia sa nemá kam posunúť. Jednak jej v tom bráni hlavný cenzor – mesto, po druhé akútny nedostatok finančných prostriedkov a do tretice šéf, ktorý, ako sám pripomenul, je na jej kreovanie, bez pána Kvašňáka príliš sám. Televízia má schopných ľudí, ktorí boli oceňovaní za viaceré reportáže. Stále však v globále pôsobí ako evergreen. Dlhoročný šéf jedného mienkotvorného a mestom plateného média predsa nemôže myslieť vážne založenie Klubu priateľov Hlohovskej televízie, spoločenstva občanov mesta Hlohovec a okolia, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhajú rozvíjať Hlohovskú televíziu. Členstvo v ňom má prinášať výhody typu  -raz ročne odslúžená Svätá omša za všetkých členov klubu...

Pokrok doby nemožno zastaviť. Možno by sa mal preto pán riaditeľ zamyslieť, či napríklad absencia inzercie v HcTV nevyplýva z niečoho iného než len z dookola omieľanej krízy. Iba mesto si môže dovoliť podporovať nesamostatný subjekt, a pomáhať mu tak živiť jeho neúspech na trhu. Potom je jasné, že na mnohé iné projekty zviazané s mestom, históriou, tradíciami niet peňazí. Živoria, zanikajú.

Ničomu sa však netreba čudovať, keď sám riaditeľ televízie hlása: „Televízia je televíziou, keď vysiela.“ 

1 komentár

Napíšte komentár

návrat hore

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.