Menu
Dnes má meniny: Kvetoslava Zajtra: Aurel

Posledné zastupiteľstvo odhalilo veľké podozrenie

Firmy, ktoré sa do roku 2015 starali o kosenie v meste, vraj museli vracať 10-percentnú províziu do Vodárenských a technických služieb, s.r.o. (VaTS, s.r.o.), cez ktoré tiekli mestské peniaze na starostlivosť o zeleň.“ Takúto informáciu prečítal z pripravených podkladov kandidát na poslanca Mestského zastupiteľstva Peter Šiška v rámci vystúpenia občanov na štvrtkovom zasadnutí hlohovského Mestského zastupiteľstva. Právo vystúpiť na zasadnutí zastupiteľstva využili na poslednom stretnutí poslancov pred novembrovými komunálnymi voľbami viacerí občania nášho mesta. No vystúpenie Petra Šišku, ktorý sa sťažoval na úroveň čistoty a kvality zelene v meste však svojou závažnosťou vyčnievalo nad ostatnými. Pán Peter Šiška totiž podľa všetkého nechtiac upozornil, alebo ako sa vraví, nechtiac „vyzvonil“ a poukázal na možné podozrivé obchodné vzťahy medzi mestskou spoločnosťou VaTS, s.r.o. a firmami, ktoré pred rokom 2015 kosili trávu a starali sa o mestskú zeleň. V celom svojom príspevku sa totiž práve naopak snažil ukázať, že v minulosti bola starostlivosť o zeleň zabezpečovaná lepšie a efektívnejšie prostredníctvom týchto externých firiem. Šiška vo svojom príspevku okrem iného uviedol: „Viem, že ostatné tie firmy, ktoré pracovali predtým a v roku 2015 skončili, tak dostávali peniaze cez VaTS, teda vodárne a technické služby v hodnote 597 tisíc a z tejto sumy museli 10 % ako províziu vracať naspäť do VaTS.“  Vzhľadom na závažnosť tejto informácie, z ktorej vyplýva možné netransparentné konanie medzi mestskou spoločnosťou a dodávateľmi služieb, a ktorú pred kamerami verejne predniesol Peter Šiška možno predpokladať, že sa ňou budú zaoberať aj orgány činné v trestnom konaní. Primátor mesta Miroslav Kollár ešte na zasadnutí zastupiteľstva upozornil pána P. Šišku, že ak mal takéto informácie o podozrení z netransparentného správania, bol v zmysle zákona povinný oznámiť to príslušným orgánom. Do roku 2015 sa o zeleň v meste dlhé roky starali tri lokálne spoločnosti, ktorým sa opakovane podarilo získať zmluvy na starostlivosť o rovnakú časť mesta. „Po mojom nástupe do funkcie na prelome rokov 2014 a 2015 a po rýchlej výmene vtedajšieho konateľa VaTS sme vstúpili do rozbehnutého obstarávania na kosenie, ktoré pre VaTS realizovala nejaká pre nás neznáma agentúra z Bratislavy. Toto obstarávanie sme zrušili a po následných skúsenostiach s komplikovaným procesom obstarávania a nespokojnosťou s kvalitou realizovaných služieb firmou z Nitry v roku 2015 sme sa rozhodli očistiť VaTS od služieb, ktoré nesúvisia s jej hlavnou činnosťou – vodou a kanálom – a založiť vlastnú mestskú spoločnosť Mestská zeleň, s.r.o. Tá sa od roku 2016 stará o zeleň v meste – nielen o kosenie, ale aj o kompletnú arboristiku, výsadby atď. vo väčšom rozsahu a intenzite, ako to bolo v minulosti,“ povedal pre Fraštacké noviny súčasný primátor mesta Miroslav Kollár. Peter Šiška bol v minulosti dlhoročným riaditeľom Základnej školy na ulici A. Felcána v Hlohovci, ktorý v roku 2015 neuspel vo výberovom konaní na túto pozíciu riaditeľa. Teraz v najbližších komunálnych voľbách kandiduje do Mestského zastupiteľstva, ktoré sa budú konať 10. novembra tohto roku a vystupuje spolu so skupinou kandidátov na poslancov pod spoločnou značkou Hlohovec – Sila spolupráce, pod ktorou kandiduje na primátora aj bývalý viceprimátor mesta, veterinár Oliver Pestún.

Na poslednom mestskom zastupiteľstve - asi nechtiac, nevedomky vyslovenou skutočnosťou Peter Šiška otvoril Pandorinu skrinku. A keďže z jeho vyjadrenia do éteru je jasný dôkaz, ako to celé „fungovalo“ pred rokom 2015 so zeleňou v meste a vlastne „ako sa vracala malá domov“ a aká bola výška tejto provízie do Vodárenských a technických služieb, s.r.o. (VaTS, s.r.o.), cez ktoré tiekli mestské peniaze na starostlivosť o zeleň, je naozaj čas zamyslieť sa. Snáď nie je za potreby pripomínať, kto na akej stoličke vtedy sedel.

Kto by mal pochybnosti, stále je k dispozícii záznam z posledného mestského zastupiteľstva (z 27.9. 2018) a široká verejnosť ho nájde na tomto linku: http://www.zastupitelstvo.sk/Hlohovec-MsZ.html?aid=4027.

Čítať ďalej...

Hlohovské ramená Váhu

Váh, popri Dunaju, je najväčšia slovenská rieka na dolnom toku. Je teda celkom prirodzene prírodnou dominantou krajiny. Aby sme si to uvedomili, potrebujeme sa pozrieť na rieku z nadhľadu, napríklad z vyhliadky na Šianci. Najmä historické fotografie zo Šianca krásne dokladujú, ako výrazne formoval Váh miestnu krajinu, kým ešte nebol jeho tok regulovaný. V dôsledku viac-menej pravidelných povodní sa rozlieval do šírky a ukladal nánosy štrku a piesku, čím bránil vzniku zapojenej drevinovej vegetácie. Tieto miesta slúžili ako pasienky, resp. pláže prírodného kúpaliska. Zároveň pri povodniach si veľká voda razila cestu miestami, ktoré kládli najmenší odpor, a tak vznikali nové korytá – ramená Váhu. Tak to šlo celé stáročia, až kým sa nezačalo s veľkými vodohospodárskymi úpravami. Naozaj radikálna zmena v živote rieky nastala takmer pred šesťdesiatimi rokmi. Po spútaní vôd Váhu do jedného nemenného koryta a dobudovaní hrádzí a vodného diela Drahovce – Madunice povodne ustali a hladina podzemnej vody poklesla. V dôsledku toho na bývalom záplavovom území začala nerušene rásť vegetácia a vedľajšie ramená celkom zmenili svoj charakter. Oddelené od rieky sa premenili na stojaté vody, ktoré navyše podstatne znížili svoj objem, či dokonca na viacerých úsekoch celkom vyschli. Preto sa nám dnes pri pohľade zo Šianca ponúka podstatne iný obraz, aký vídame na historických fotografiách. Niva Váhu je teraz očividne porastená bujnejšou vegetáciou, takže bývalé riečne ramená sú zakryté stromami, medzi ktorými sa len miestami zrkadlí vodná hladina. Milí čitatelia, prijmite teraz pozvanie a poďme spolu pohľadať skryté zvyšky hlohovských vážskych ramien.

Tiché rameno pri železničnom moste sme už „objavili“ v predošlom príspevku (Fraštacké noviny 11/ 2018). Ďalšie ramená nájdeme juhozápadným smerom v bývalých chotároch Šulekova. Prvé len niekoľko sto metrov od Tichého. Podľa miesta, ktoré bolo známe svojou divokou rajskou prírodou, nesie poetické pomenovanie Paradajs. Cez chotár Horná sihoť pokračovalo ďalej, až sa v miestach pri starom šulekovskom moste vlievalo do východne situovaného koryta Váhu. Pri povodni v roku 1830 sa však východná vetva zaniesla splaveninami a  na viac ako 50 rokov sa hlavným tokom rieky stalo práve rameno Paradajs. Na mape z r. 1894 sa už označuje ako Holt Vág, teda Mŕtvy Váh, pretože sa začalo zanášať a zužovať. Po sto rokoch sa zachovali už len torzá jeho koryta. Žiaľ, pre pokles hladiny spodnej vody a zazemnenie sú niektoré už vyschnuté. Sporadicky zamokrené úseky severne nad kruhovým objazdom a prístupovou cestou k TESCU ešte zarastajú vlhkomilnými rastlinami – trsťou obyčajnou a pálkou širokolistou. V r. 2000 sa tu dokonca uvádzal výskyt obojživelníkov ako mlok bodkovaný, ropucha zelená a skokan štíhly. Priamo na mieste bývalého koryta, južne od kruhového objazdu, bol vybudovaný areál firmy Peter Vetter s r. o.. Za ním na Priemyselnej ulici sa vďaka ťažbe štrkopiesku pri budovaní hrádzí zachovala časť ramena v podobe súkromného rybníka a neveľký fragment vodnej plochy južne od rybníka. Napokon, ako najmenej narušené sa zachovali len dve menšie vodné plochy. Prvá pri starom šulekovskom moste a druhá za hrádzou v mieste bývalého dolného ústia ramena do Váhu.

Posledné tri menované plochy predstavujú ešte prírodne hodnotné lokality. Ako brehové porasty sa tu zachovali nepatrné zvyšky nížinných vŕbovo-topoľových lužných lesov. Prevládajú v nich topoľ čierny, vŕba biela a jej kríženec s vŕbou krehkou. Menej početné sú topoľ biely, topoľ sivý a vŕba popolavá. Vodnú plochu miestami zakrývajú husté porasty trste obyčajnej, pálky širokolistej a pálky úzkolistej. Boli tu zistené aj dva ohrozené druhy flóry Slovenska, šašina prímorská a ľan rakúsky. Jednou vzácnosťou sa môže pýšiť aj spomínaný súkromný rybník. Je ňou chránená rastlina leknica žltá. Pravdepodobne však nie je pôvodná, skôr tu bola vysadená. Zvyšky ramena Paradajs sú domovom rozmanitej fauny. Z hmyzu možno spomenúť aspoň nápadné druhy, ako sú: vážka červená, hadovka lesklá, vzácne šidlo trstinové, motýľ s premenlivou farbou krídel – dúhovec menší, chránený motýľ ohniváčik veľký či najväčší vodný chrobák sveta – vodomil čierny. Z rýb sa tu vyskytujú len bežné druhy ako karas, červenica ostrobruchá, šťuka severná, ostriež zelenkastý, nepôvodné severoamerické druhy – slnečnica pestrá a sumček hnedý. Ešte v r. 2000 sa tu uvádzal aj vzácny a chránený čík európsky. Paradajs má veľký význam pre chránené obojživelníky, ktoré vyžadujú pre rozmnožovanie stojatú a prehriatu vodu, mloka bodkovaného, našu najmenšiu žabu – rosničku zelenú či skokana zeleného. Prežívajú tu tiež chránené plazy: užovka obojková, užovka fŕkaná a jašterica krátkohlavá. Vtákom slúži lokalita zväčša len ako miesto pre úkryt, odpočinok a príležitostný zdroj potravy. Na hniezdenie ju využíva len niekoľko druhov, napr. kačica divá, lyska čierna či vzácny rybárik riečny. Z vodného vtáctva tu možno zazrieť aj elegantnú volavku popolavú, vzácnu močiarnicu mekotavú a kaňu močiarnu. Žiaľ, napriek tomu, že zvyšky ramena Paradajs na lokalite Horná sihoť sú dosiaľ biologicky hodnotné, ohrozujú ich niektoré negatívne javy. Popri výstavbe priemyselného parku a intenzívnej doprave sú to najmä nelegálne skládky odpadu a neriadený rekreačný rybolov. Vzhľadom na prírodné hodnoty vzniklo v r. 2013 odborné odporučenie vyhlásiť územie za chránený krajinný prvok.

Tretie hlohovské rameno Váhu sa označuje ako Rajtárske a je opäť pravostranné. Nájdeme ho južne od Šulekova v priestore medzi riekou a hrádzou. Za vyššieho stavu vody je na dolnom ústí prietočne spojené s Váhom. Väčšia vodná plocha sa zachovala len východne od areálu firmy Marius Pedersen, a. s., približne 1 km od Šulekova. Koryto je obkolesené súvislým brehovým porastom a je významné výskytom pôvodnej mokraďnej vegetácie stojatých vôd. Nachádzajú sa tu porasty trste obyčajnej, pálky širokolistej, pálky úzkolistej a chránených vodných rastlín – leknice žltej a stolístka praslenatého. Boli tu zaznamenané aj ďalšie ohrozené rastliny, ježohlav vzpriamený, berla vzpriamená a šípovka vodná. Ako typické živočíchy tu žijú už spomínané: vážka hadovka lesklá, chrobák vodomil čierny, žaby rosnička zelená, skokan zelený a skokan ostropyský i hady užovka obojková a užovka fŕkaná. Ešte v r. 2000 sa tu uvádzal aj výskyt raka riečneho.

Posledné, tzv. Terezovské rameno Váhu v katastrálnom území Hlohovca sa nachádza východne od bývalého majera Terezov a je ľahko dostupné z cesty Šulekovo – Horné Zelenice. Ide o mŕtve rameno, oddelené od hlavného toku ochrannou hrádzou. Predstavuje najzachovalejšie riečne rameno v katastri mesta so zachovanými brehovými porastmi. Tvorí ho väčší komplex menších vodných plôch a fragmentov lužného lesa. Pozdĺž koryta prevládajú vŕba biela a vŕba krehká s prímesou topoľa bieleho a topoľa čierneho. Vodné plochy zarastajú bohatou vodnou vegetáciou, v ktorej bola zistená chránená leknica žltá. Lokalita je významným biotopom vodného a na vodu viazaného živočíšstva. Je bohatá na zástupcov vodného hmyzu a je dôležitým biotopom vodného vtáctva. Z významných druhov sa uvádzajú chrobáky potápnik obrúbený a vodomil čierny, bol tu zistený rak riečny, ryba lopatka dúhová a užovka fŕkaná.

Vážske ramená medzi Šulekovom a Terezovom predstavujú najzachovalejšie zvyšky pôvodne oveľa viac rozšírených lužných lesov a mokraďných biotopov v širšom území Dolnovážskej nivy. Koncentruje sa tu viacero významných druhov živočíchov aj rastlín a ich spoločenstiev. Preto bol v území už takmer pred dvadsiatimi rokmi navrhnutý na vyhlásenie Chránený areál Mŕtve ramená Váhu.

Foto: leknica žltá, motýľ - ohniváčik veľký, Terezovské rameno, dobová fotografia - V pozadí za zámkom rameno Paradajs v r. 1902, autor Jakub Szold, autor reprodukcie Erik Knotek ml. 

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.