Koľko a ktoré poschodia boli sprístupnené návštevníkom zámku? „Na prvom nadzemnom podlaží návštevníkov privítala výstava diel výtvarníčky Radky Hrabovskej a tiež výstava fotografií, ktorá zachytáva priebeh celej rekonštrukcie. Na treťom nadzemnom podlaží v severnom a čiastočne aj vo východnom a západnom krídle boli vystavené viaceré umelecké diela, ktoré kedysi tieto priestory aj zdobili. Podlažie je vybavené čiastočne dobovým nábytkom zo zbierok Vlastivedného múzea. Počíta sa aj s doplnením niektorých chýbajúcich kusov, ktoré budú vyrobené podľa pôvodných predlôh.“
Koľko zatiaľ stála rekonštrukcia zámku? „Rekonštrukcia bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva Kultúry Slovenskej republiky (MK SR) a Nadácie EPH. Celkovo bolo na rekonštrukciu zámku vynaložených 2,67 milióna eur, z toho cca tretina bola z uvedených externých zdrojov (cca 820 000 eur).“
Na čo sa môžu návštevníci zámku tešiť do budúcnosti? „V budúcnosti budú tiež súčasťou zámku ďalšie expozície Vlastivedného múzea v Hlohovci, informačné centrum s kaviarňou i Hlohovecký salón vín, ktorý bude prezentovať tie najlepšie vína hlohoveckého regiónu.“
Na slávnostnom otvorení zámku sa prítomným zástupcom mesta a osobnostiam Hlohovca, ako aj početným zástupcom rôznych médií prihovoril primátor Hlohovca Miroslav Kollár: „V roku 2013-2014 naštartovali obnovu schátraného hlohoveckého zámku dobrovoľníci a členovia OZ Zámok Hlohovec a patrí im za to veľká vďaka. Komplexnú rekonštrukciu strechy a čiastočnú rekonštrukciu priestorov začalo robiť mesto Hlohovec, ktoré získalo financie aj z externých zdrojov - Ministerstva kultúry SR a Nadácie EPH, ktoré mohlo použiť na jeho obnovu. Dnes máme zrekonštruovanú takmer polovicu zámku a bude sa pokračovať v tejto práci. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa na tejto neuveriteľnej práci podieľali a vďaka ich práci je dnes zámok otvorený pre verejnosť. Je zrekonštruované tretie nadzemné podlažie a prvé. Druhé nadzemné podlažie je zatiaľ v pôvodnom stave. Na tomto podlaží sme pre verejnosť pripravili vizuálnu prehliadku zámku s využitím modernej technológie.“
Na pár otázok sme sa spýtali aj Radoslava Ragača, predsedu DPS a generálne riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva MK SR:
Rodina Erdödy prestavala sídlo a ľudia dnešnej doby z neho robia dôstojnú kultúrnu pamiatku. Aká bola úloha Ministerstva Kultúry SR v tomto? "Celkom príjemná. Vytvorili sme dotačný program na obnovu pamiatok a mesto Hlohovec pripravilo projekt, ktorý bol úspešný a bol finančne podporený. Bol to z našej strany štandardný proces. Sme radi a vidíme, že peniaze boli preinvestované, že obnova bola úspešná. Ja som tu bol aj predtým a viem teda, v akom stave pamiatka bola. Tá obnova teraz je až neuveriteľný rozdiel."
Určite ste si to tu prešli. Čo sa vám tu vnútri zámku najviac páči? "Obnovili sa pôvodné parkety z 19. storočia. Pod socialistickým ohavným linoleumom sa skrývali krásne drevené parkety, ktoré po ošetrení sú vo veľmi dobrom stave, ako môžete vidieť. Avšak zámok ukrýva viac detailov, ktoré boli skryté pred nami. Ešte pred rokom boli na stenách hrozné kachličky a keď sa dali dole, ako môžete vidieť, steny sú tiež pekne zrekonštruované. Zmena je tu veľká."
Slávnostné otvorenie zámku na nezaobišlo bez krstu vetvičkou hlohu namočenej vo vode z Váhu, ktorou sa symbolicky pofŕkal obraz grófa Erdödyho. Významné osobnosti mesta a župy, ako aj zástupca MK SR sa potom podpísali do pamätnej knihy.
Spýtali sme aj povolaného pracovníka Krajského pamiatkového úradu v Trnave, ktorý nám odpovedal na pár otázok:
Čo bolo najkomplikovanejšou častou rekonštrukcie, že bolo potrebné, aby to mesto dokomunikovalo s pamiatkarmi? "Tak pri týchto obnovách vždy sú nejaké nečakané nálezy, ktoré bolo treba rýchlo riešiť. To znamená, že ako sa našli maľby, našli sa tu aj zvyšky renesančnej architektúry, to sa všetko riešilo počas stavby a časť týchto nálezov je kontestovaná."
Rekonštrukcia exteriéru, ktorá sa plánuje, bude súhlasiť s pôvodným výzorom zámku? "Čo sa týka exteriéru zámku, to znamená fasády a nádvoria, ideme do stavu z 19. storočia, ktorý je dominantný a bude sa obnovovať. Ale našla sa tam renesančná arkáda a časť tejto arkády by mala byť prezentovaná, aby ľudia videli, ako v 16. storočí vyzeral tento zámok. Čiže nie celý samozrejme, len jedna fasáda by sa mala potom reštaurovať a ľudia by mali vidieť ako to vyzeralo v 16. storočí."
Na slovíčko sme zobrali aj viceprimátora mesta Hlohovec, Miloslava Drgoňa:
Ako ste sám hovorili v príhovore, tento zámok je váš splnený sen a dlho ste mali túto myšlienku v hlave, ako sa dnes cítite? "Plný vďaky všetkým Hlohovčanom, ktorí priložili ruku k dielu a umožnili to, že nezostalo len pri snoch, ale, že sen sa stal skutočnosťou. Chcem naozaj poďakovať OZ Zámok v prvom rade, lebo to naozaj bolo o dlhom čakaní na taký deň... Ja by som to nazval, že vtedy sa kormidlo prvýkrát obrátilo k tomu úspešnému cieľu, že je to dnes významný medzník. Začalo sa postupne z myšlienok pretavovať do ďalšej etapy, v prvom rade, že vzbudilo to v Hlohovčanoch veľký záujem o tento objekt a vidno, že Hlohovčania chcú mať zrekonštruovaný zámok, bez toho by to nešlo. Bol som predtým na dvoch-troch zastupiteľstvách a naozaj každý si je vedomý, že nie je to jednoduché, nie je to jednoduchá stavba, nie je to málo peňazí. Chcelo to naozaj veľké odhodlanie. Takže, to bol moment kedy sa naozaj zlomilo myslenie Hlohovčanov. Mesto sa toho chytilo ako vlastník. Lacné záležitosti, ktoré sa dali urobiť svojpomocne, boli urobené. Bolo treba naozaj investovať do materiálov, ktoré tu vlastne dnes vidíme, do akého štandardu sa to podarilo dostať. Naozaj vďaka ide mestu, ministerstvu a dotáciám, a vďaka všetkým poslancom, ktorí nechali rozhodnúť, lebo nebolo to málo peňazí. Ja by som povedal, že dnes to nie je len o snoch, ale je to aj o poslaní. Toto bolo asi poslanie našej generácie, aby sme nedopustili, aby ten zámok spadol a nemali by sme čo našim deťom ukázať."
Ktorá časť zo zámku je pre vás taká najbližšia? "Ja by som to nechcel nikdy zužovať len na jednu časť, pretože potrebujeme mať rôzne záujmy, rôzne skupiny ľudí, aby to bolo naozaj pre všetkých. Tretie podlažie je super reprezentačné, to je ten odkaz histórie, ktorý tam je, ale rovnako je potrebné aj to prvé nadzemné podlažie, kde sa budeme môcť zamerať viacej na premenlivé výstavy, tematické, možno že aj moderného umenia. Toto je rovnako potrebné aj pre ďalšiu generáciu. To druhé nadzemné podlažie je zatiaľ veľká výzva, lebo dnes máme zrekonštruované dve časti, medzi ktorými sa nachádza niečo, čo je v pôvodnom stave, z hľadiska údržby, prevádzky. Ja by som si želal, keby tých virtuálnych realít bolo menej a nech tá realita je naozaj reálna, aby zámok bol aj naozaj reálny."
|
