Menu
Dnes má meniny: Ervín Zajtra: Slavomír

OZ BÉTEL a HC Chvály 59 aj so svedectvami z väzníc

Snáď zvedavosť, ale najskôr cesta ako precítiť vieru cez slová piesní ma dostali v sobotu 16. marca do Empírového divadla na podujatie pod taktovkou HC Chvál. Naplnili sa moje očakávania a želania dostať vieru pod kožu, lebo atmosféra prichádzajúcej Veľkej noci a pôstu bola citeľná. O tomto dni, ale aj o téme odpustenia som sa zhovárala s vedúcim združenia BÉTEL Damiánom Mrkvicom:

Komu je teda dnes venovaný tento koncert a prečo?

Je venovaný širokému spektru ľudí, ktorí dnes prídu z Hlohovca alebo z jeho okolia. Súčasťou budú aj svedectvá evanjelizácií z väzníc, nakoľko do niektorých chodíme aj my. Svedectvá podajú ľudia z Celoslovenského väzenskeho spoločenstva Dismas, ktorí do väzníc chodia evanjelizovať pravidelne, sú to ľuďia, ktorých pozve vedenie tohto spoločenstva, alebo aj odsúdení, ktorí sú už na slobode.

Kde v človeku pramení sila odpustenia podľa vás?

Podľa mňa to pramení vo viere a láske. Pán Ježiš nás učí odpúšťať nielen 7x, ale 77x. Taktiež nikdy nevieme, akú temnú stránku a pozadie má určitý človek, čím si prešiel v živote a nepoznáme jeho dôvody, prečo niečo zlé spravil.

Čo je správne: nerobiť chyby, robiť chyby a odpúšťať, alebo ignorovať dôsledky?

Ja si myslím, že všetko z toho má svoj zmysel. Na svojich chybách sa človek niekedy učí. Niekedy ich človek spraviť musí, lebo sa nedokáže naučiť z chýb iných ľudí. A nepoznám človeka, ktorý nerobí chyby. V nejakom štádiu, keď človek spraví chybu a uvedomí si ju, môže ignorovať dôsledky, ak je s nimi zmierený.

S akými modernými technológiami pracujete na svojom podujatí?

Používame hudobné nástroje, osvetlenie, ozvučovaciu techniku, ale nemáme špeciálne technológie. V podaní HC Chvál je to niečo ako ľudia ľuďom. Možno ďalej aj projektor, počítač, ktoré používame, ale aj napríklad sociálne siete. Klasicky dávame plagáty aj na vývesné plochy v meste, do kostolov, ako aj na iné dostupné plochy v našom meste a okolí.

Myslíte si, že sociálne siete sú skôr hrozba, alebo skúška pre mladých ľudí?

Môj názor je taký, že dokážu dosť zmanipulovať ľudí, dokážu im dať chrobáka do hlavy. My sa stretávame s kritikou od mladých ľudí, ktorá pramení často v nesprávnych zdrojoch vedomostí. Môj pozitívny zážitok je vtedy, keď sa mi niekto prihovorí, že sa na chválach cítil dobre a slovo ho oslovilo. Kontaktujú nás aj cez sociálne siete. Negatívne zážitky máme tiež z času na čas, ale dnes určite nebudú. Ja osobne sa skôr zameriavam na pozitívne zážitky, lebo to je tá správna cesta, ktorá povzbudzuje človeka byť ešte lepším.

Čítať ďalej...

Novinky pre rybárov a priateľov rybolovu v našom regióne

V tomto príspevku vám chceme predstaviť novinky pre rybárov sprostredkované Štefanom Štipákom, tajomníkom miestnej organizácie SRZ v Hlohovci:

Kto je teraz vo vedení MsO SRZ v Hlohovci?

Vedenie tvorí 11 členov výboru (v minulosti nás bolo 15, teda dnes je to efektívnejšie). Predsedom je Pavol Šimunič, tajomníkom som ja, podpredsedom je Miroslav Brešťanský, šéf brigádneho odboru je Stanislav Strižinec, hospodárom je Janko Kováč, chatár je Radovan Jamrich a jeho pomocníkom je Ing. Žačko, Richard Kadlečík, Rudolf Tancík, Filip Šoka (členovia VV) a pomocným hospodárom je Dušan Ryba. Títo všetci sú vo vedení oficiálne od 29. augusta 2018.

Máte teda nové vedenie. Máte aj nejaké novinky v MS RZ?

V kancelárii sme zaviedli platobný terminál, čo značí, že rybári za povolenky, prípadne ďalšie poplatky môžu zaplatiť kartou. V pokladni mesta sa stále kupujú ročné lístky, ale tu v kancelárii sa kupujú povolenky na rybolov. Ďalej sme presťahovaní na Železničnú ulicu na prvé poschodie, kde máme vcelku vyhovujúce priestory (bývalá ordinácia MUDr. P. Andela).

Čo sa týka miery vylovenej ryby, opakujem, že je min. 45cm (Kapor). Od 1. januára 2019 máme platný nový zákon č. 216/2018 Z.z. a k nemu patrí vyhláška č. 361/2018, kde sa vraví, že kapor je celoročne lovný bez doby hájenia, nespadá na neho už individuálna ochrana pre náš revír. Musí sa však dodržiavať denná doba lovu a tá je od 7:00-21:00, v máji je od 4:00 do 24:00 a v júni-októbri máme celodenný lov bez obmedzenia (0:00-24:00).

Kedy prebehlo zarybňovanie tunajších vôd?

Zarybňovanie prebiehalo celoročne, niečo dal zväz Žilina (rôzne druhy rýb) na madunický kanál a Váh, lebo tam chodia chytať rybári z celého Slovenska. My sme začali postupne zarybňovať naše revíry od októbra kaprom K2 (menší), K3 (väčší, cca 45-50cm) a inými rybami. Prvé zarybňovanie bolo za takmer 27.600,00Eur a o niečo neskôr prebehlo druhé zarybnenie za takmer 26.800,00Eur (kapor K2, K3 a výber rýb).

Máte nejaký odkaz pre rybárov?

Ja som zástanca športového rybolovu „chyť a pusť“. Ale rozumiem, že človek si potrebuje chytiť rybu, doma si ju upiecť a zjesť. Minule som však narazil na prechádzke na 6 rybárov a spolu mali chytených okolo 70kg rýb. Pýtal som sa ich, či dennodenne jedia ryby? Pretože ryba vydrží v mrazničke max. 2 mesiace. Tak teda načo toľko chytených rýb?

Pozývam však priaznivcov rybárstva 1. mája na detské preteky škôl v Leopoldove na štrkovke (8 mája budú preteky pre širokú verejnosť). Jedny preteky nám pribudli pre športových rybárov v Drahovciach. Podrobnejšie informácie dostanete v kancelárii MsO SRZ Hlohovec na Železničnej ulici.

Chcel by som vyzvať ľudí, aby sa správali slušne pri vode, aby si po sebe odpratali odpadky a vyčistili svoje miesto, keď odchádzajú. Majú telefónne čísla na rybársku stráž, keď vidia porušovanie pravidiel pri vode, pretože to stojí nemalé peniaze, čistiť revír po nich.

Petrov zdar!

Čítať ďalej...

Hlohovskí fujaristi

V novembri minulého roka sa konala v priestoroch Vlastivedného múzea v Hlohovci výstava Antónie Dvorščíkovej a pri jej uvedení som stretla troch zaujímavých ľudí, hlohovských fujaristov – Jána Šulíka, Jozefa Mikuláša a Ľuba Janica. Ich som sa opýtala zopár otázok:

Odkiaľ ste? Vyrábate si fujari sami?

J. Šulík: Ja bývam v Dolnom Trhovišti, ale pochádzam z Dolných Otrokoviec. Všetci vyrábame fujari, niekto viac a iný zase menej. Ako nás tu vidíte dnes, každý už vyrobil zopár fujár.

J. Mikuláš, Ľ. Janic: My tiež bývame v tomto regióne a vyrábame fujary.

Čo vás láka na fujarách?

J. Šulík: Ja som začínal na plecháčoch – rôzne dychové nástroje a v zrelom veku som prešiel na folklór a bol som donútený fujaru vyrobiť. Aby som to vysvetlil, môj kamarát potreboval pre syna vyrobiť fujaru a ja som mal na to priestory, náradie. Doniesol mi drevo, nejaké nástroje. Tak som sa na to dal. Pozliepali sme dielce, ozvučili nástroj a prvá fujara bola na svete.

Pri ostatných odpovediach sa fujaristi dopĺňali:

Z akého dreva sa vyrába kvalitná fujara?

Klasická fujara je z bazy čiernej, ale môže byť aj drevo z jaseňa, javora, agátu, lipy a dokonca aj z tisu.

Kde všade na Slovensku, ale aj v zahraničí máte svoje fujary?

Nuž skromne môžeme povedať, že asi na celom svete okrem južného pólu, dokonca aj v Austrálii a jednu si zobral aj jeden Inuit z Grónska.

Aký repertoár ste dnes hrali na otvorení výstavy A. Dvorščíkovej?

Dnes sme hrali repertoár fujaristov z Kokavy nad Rimavicou. Vlastná tvorba sa už nerobí a skôr sa preberajú staršie melódie. Kedysi sa pesničky vymýšľali pri práci na poli a dnes chýba asi tento dôležitý prvok, ale isto nevieme.

Odkiaľ pochádza fujara a aj piesne?

Fujara vznikla na Podpoľaní ako aj melódie a my sa tiež snažíme hrať tieto nestarnúce piesne.

Dnes ste sa tu stretli všetci traja náhodne, alebo ste kamaráti?

My hrávame takto spolu ako hlohovskí fujaristi už pomaly 20 rokov. Chodíme hrávať tu na Slovensku (festivaly, rôzne príležitosti napr. vianočné koncerty), ale aj do zahraničia (Česká republika, Maďarsko, atď.), kde nás pozvú.

Dnes ste hrali v refektári múzea v Hlohovci. Ako sa vám tu hralo?

Je tu výborná akustika a milá udalosť uvedenia výstavy Antónie Dvorščíkovej – Zvečnené šúpolím. Ako sme sa neskôr dozvedeli, sama autorka výstavy má veľmi rada melódiu fujár a z toho máme radosť.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.