Menu
Dnes má meniny: Jana Zajtra: Tichomír

Keď Váh otvorí trinástu komnatu Doporučený

Väčšina obyvateľov Hlohovca vníma rieku Váh v prvom rade ako neoddeliteľnú súčasť mesta.

On ho však historicky formoval do podoby akú má dnes. V minulosti ochraňovala obyvateľov pred nepriateľmi, poskytovala mu cenný zdroj živobytia a zároveň mu pravidelne počas veľkých záplav dávala pocítiť, že je to práve ona, ktorá v mnohom rozhoduje o živote Hlohovčanov.

Kedysi a vlastne aj dnes limitovala jeho možnosti práve tým, že ju nebolo jednoduché kedykoľvek a kdekoľvek prekročiť. A ak sa tak aj stalo, vždy každoročne si rieka vyberala svoju daň. V niektorých prípadoch to boli predmety dennej potreby, osobné šperky, či zbrane, v tom najkrajnejšom prípade si vzala životy tých, pre ktorých jej veľkosť a pomenovanie ukrývajúce vo svojej podstate akéhosi večného tuláka neboli dostatočným varovaním. Náš Váh je v prvom rade významným biotopom a živočíšnym biokoridorom nadregionálneho významu, ale z hľadiska histórie aj unikátnym archeologickým náleziskom, ktoré z času na čas, zväčša počas nízkeho stavu vody, vydá svoje skutočné poklady. Pri Hlohovci je Váh ešte stále pomerne rýchlym vodným tokom, nie sú tu vzduté vodné hladiny ako napríklad pri Seredi alebo Piešťanoch a tak je aj ideálnym prostredím na objavovanie starobylých, niekedy aj niekoľko tisícročí starých artefaktov. Vždy po pominutí veľkých vôd na jar a v lete sa zo štrkových nánosov vynoria práve všetky tie predmety, ktoré si rieka v priebehu stáročí od človeka vzala. Celý príbeh archeologických objavov z rieky pri Hlohovci odštartovali nálezy železných mečov z 13. storočia vybagrované ešte v roku 1956 z vážskych štrkov medzi Madunicami a Hlohovcom pri výstavbe madunickej hydrocentrály a derivačného kanála. Medzičasom sa aj na iných úsekoch rieky na území Slovenska postupne našli významné nálezy, azda najcennejší zo všetkých bol v roku 1961 objav lebečnej kosti neandertálca z územia Šale starý 40 až 80 000 rokov. K tomu najvzácnejšiemu, čo rieka kedy v okolí Hlohovca vydala, ale boli objavy v katastri obce Dvorníky časť Posádka. V miestach chatovej osady Bereg, kde sa Váh opieral o svahy nitrianskej pahorkatiny a v priebehu stáročí z nej sústavne ukrajoval, sa v období stredoveku zrútilo do hlbokého krátera pri rieke opevnené šľachtické sídlo ležiace nad osadou. Odvtedy táto lokalita nedala spávať mnohým bádateľom a hľadačom. Šťastie sa napokon v roku 1990 usmialo na Martina Gőrőga, ktorý z rieky v miestach pod starých brodom vylovil vzácne bronzové zubadlo s postrannými reťazami z 2. storočia nášho letopočtu, keltské bronzové šperky a sponu z doby rímskej. Zubadlo ako aj ďalšie jeho nálezy zdobia dnes expozíciu Vlastivedného múzea v Hlohovci a napríklad spomínané zubadlo patrí všeobecne k unikátnym importom zo Škandinávie a je iba druhým nálezom tohto druhu z územia Slovenska. Ďalší cenný nález prinieslo splavovanie rieky medzi Hlohovcom a Zelenicami v roku 1994. Partia Hlohovčanov vytiahla z riečnych štrkových nánosov parohovú náčelnícku palicu šamana ozdobenú sústavou zárezov a otvorom pre umiestnenie násady. Tento predmet je vôbec najstarším výtvarným prejavom človeka z územia regiónu Hlohovca, radí sa do strednej doby kamennej (mezolitu) a je starý približne 9 500 rokov. Samozrejme k obdivuhodným a unikátnym objavom treba pripočítať aj skamenené zvyšky driev a kosti veľkých chobotnatcov poslednej doby ľadovej, mamutov. Posledné podobné nálezy priniesli nálezcovia do múzea v Hlohovci v roku 2017. Práve uplynulý rok bol vo všeobecnosti veľmi plodný na zaujímavé archeologické nálezy. Najskôr médiami v lete obletela správa o objave veľkej bronzovej dýky zo staršej doby bronzovej v peterskej časti Váhu. Vzácny artefakt dlhý 24,5 cm, ako symbol moci a vysokého postavenia vo vtedajšej spoločnosti, akých je územia Slovenska len 5 kusov moci, ležal v rieke celé stáročia až ho počas opekačky pri Váhu našiel mladý maturant z Hlohovca a odovzdal Pamiatkovému úradu. Ako sa čepeľ dýky dostala do rieky nie je známe, ale podľa stavu zachovania neprešla dlhým riečnym transportom. Preto miesto, kde sa mohla dostať do rieky ležalo pravdepodobne niekde medzi Sokolovcami a Hlohovcom, nie je ani vylúčené, že sa tak mohlo stať počas prekračovania rieky cez brod pri Koplotovciach. Podobné predmety sa dokonca do rieky nemuseli dostať iba počas nehody, ale sem byť vhodené úmyselne – ako určitý votívny dar bohom. Po tomto objave sa vynorilo veľmi veľa nálezcov, ktorí hlásili nálezy z rieky Váh pri Hlohovci počas nízkej hladiny vody. Boli to zväčša rôzne zlomky zbraní – šablí, železných nástrojov a liatinového svietnika. Z posledných cenných nálezov, ktoré dnes zdobia zbierky múzea v Hlohovci a ktoré pochádzajú z rieky Váh sú veľké medené „koláče“, ingoty, ktoré sa transportovali po Váhu v stredoveku a novoveku plťami z hút na Liptove. Veľké taniere o hmotnosti od 2,5 do takmer šiestich kilogramov čistej medi boli surovinovými polotovarmi a slúžili na ďalšie priemyselné spracovanie. Pri takomto veľkom počte nálezov priamo v Hlohovci sa ponúka vysvetlenie, že sa v týchto miestach niekedy koncom stredoveku pri nehode prevrátil do vody celý náklad medenej suroviny a je preto možné podobné nálezy v týchto miestach očakávať aj v budúcnosti. Zatiaľ sa tu našlo 8 takýchto „koláčov“, čo radí Hlohovec k jedinečným lokalitám, pretože zo žiadneho miesta na Slovensku nepochádza takéto množstvo medených ingotov. Okrem kovových predmetov sa môžu návštevníci prírody okolia Váhu stretnúť aj s organickými zvyškami, najmä driev zo starých mostov alebo vážskych mlynov. V Priemyselnej ulici, pri prebagrovaní starého ramena Váhu, kde je dnes jazero pre rybolov sa našla dokonca potopená veľká časť dreveného mlyna aj s veľkým mlecím kameňom a lopatkami kolies, ktoré ho poháňali. Časti drevených konštrukcií alebo priamo starých kmeňov stromov v rieke majú vynikajúce podmienky pre dlhodobé uchovanie. Voda je totiž výborný konzervant, keďže vytvorí okolo utopeného predmetu prostredie bez prístupu kyslíka. Inak by podobné nálezy v zemi na súši takúto dlhú trvácnosť nemali. Medzi popredné riečne archeologické pamiatky v Hlohovci patrí jednoznačne sústava kolov zo starého stredovekého a novovekého mosta, ktoré môžu Hlohovčania vidieť trčať z koryta rieky počas nízkeho stavu vodnej hladiny poniže cestného mosta. Táto významná kultúrna pamiatka mesta je dlhodobo vystavená nielen vonkajším vplyvom rieky, ale aj ničeniu človeka a o to smutnejšie je, že sa stáva často aj predajným artiklom. Pred niekoľkými dňami vydala tlačová agentúra SR správu o zadržaní dvoch kusov drevených zahrotených železom okutých kolov, pochádzajúcich z konštrukcie starého mosta, ktoré 42 ročný Hlohovčan ponúkal prostredníctvom internetu na predaj. Zostáva len veriť, že tieto koly neboli priamo vytiahnuté z telesa mosta, ale nálezca ich našiel zasypané v nánosoch štrku. Každý takýto predmet, ktorý je vylovený z rieky, je podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu – pamiatkového zákona rovnakým archeologickým nálezom, akoby sa našiel hocikde inde v zemi. Ak miesto jeho uloženia je druhotné, je skôr výhodou, ak ho nálezca ešte pred stúpnutím vodnej hladiny vyzdvihne, pretože pri opakovanom poklese vody sa pri zvýšenej sedimentácii Váhu už objaviť nemusí. Ak sa však stane, že je predmet vytiahnutý z vody z miesta pôvodného, primárneho uloženia, v tom okamihu stráca veľkú časť informácií, ktoré sa mohli jeho bližším skúmaním priamo na tvári miesta zistiť. A vtedy nám ani trinásta komnata tejto rieky, ktorú každoročne nachvíľku Váh otvára, neprezradí viac o tom, prečo, kedy a ako sa tieto predmety do vody dostali.

Napíšte komentár

návrat hore

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.