Menu
Dnes má meniny: Jana Zajtra: Tichomír

Za bránami židovskej komunity

Vstup do židovského cintorína v Hlohovci, foto: aha Vstup do židovského cintorína v Hlohovci, foto: aha

Mrazivé ticho, studený pot, bezradný pohľad a neopísateľný strach... Toto všetko a ešte omnoho horšie pocity museli prežívať tí, ktorí na kabáte nosili prišité žlté hviezdy. Hviezdy smrti. Istej či neistej. Je neuveriteľné, že aj dnes, šesťdesiatpäť rokov po II. svetovej vojne sa k nám vracajú spomienky v podobe prežitých ľudských príbehov. Neveríte? Jeden „ozajstný“ vám prinášame. Je to príbeh Slovákov, ktorí nezištne zachraňovali židovských spoluobčanov počas druhej svetovej vojny. O pocitoch Židov, histórii, skutkoch, trápení a o ceste životom nás previedol skúsený historik Jozef Urminský.

Z histórie „žltých hviezd“ v Hlohovci
Kultúrna tradícia Židov zaujíma v histórii mesta popredné miesto. Aj keď v mnohom sú Židia pre Hlohovec len nenávratnou spomienkou, existujú dôkazy, že v našom meste žila aj táto komunita. Hlohovskí Židia tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho mesta. Natrvalo sa v ňom začali usídľovať okolo roku 1000, až po vznik Uhorského štátu. Ako popredná obchodná sila sa v Hlohovci usadzovali najmä v blízkosti cesty - vedľa Kaplnky sv. Ducha a Špitála. Počet Židov sa menil. Kým v jednom období ich bolo v Hlohovci sotva šesť, v roku 1720 nastal ich príliv. Dokonca v rokoch 1735 – 1738 sa v zápisnici uvádza 129 príslušníkov tejto komunity. Zakladali si židovské obce, čo znamenalo rozmach a duchovnú vyspelosť.

Komunita v Hlohovci mala aj svojho rabína. Bol ním Mordechaj Deutsch, ktorý bol vôbec prvým rabínom v Hlohovci. Aj jeho postihol familiantný zákon, ktorý povoľoval dobrovoľne sa ženiť len najstaršiemu synovi z každej židovskej rodiny. V čase príchodu do Hlohovca mal vyše päťdesiat rokov a okrem svojich skúseností sa vyznačil aj založením Ješivy –vyššej školy židovského učenia. Nebolo to z jeho strany všetko, v roku 1750 bol aj pri výstavbe starej synagógy - modlitebni na rohu Hlohovej ulice.
V Súpise Židov z roku 1942, zverejneného Ústavom pamäti národa, je v okrese Hlohovec zapísaných 915 Židov.

Židovské pamätihodnosti Hlohovca
buranie synagogyO tom, že Židia tu žili od konca 15. storočia, hovorí práve táto stavba. Neklamným dôkazom boli steny pomaľované hebrejskými nápismi - modlitbami, ktoré sa našli práve pri jej búraní. Nový Domus Iudaica (synagógu) postavili v roku 1891 podľa projektu architekta Jakoba Gartnera na rozhraní Hlohovej ulice a námestia. Po II. sv. vojne sa stavba premenila na sklad textilu a definitívnu bodku za jej existenciou dala výstavba nového cestného mosta do Hlohovca. Židia, ktorí v Hlohovci žili naďalej, sa chodili modliť do budovy na Podzámskej ulici, dnešná budova pre dlhodobo chorých, do domu predsedu židovského náboženstva obce Dr. Rosenfelda, kde sa vykonávali všetky bohoslužby. Neskôr sa Židia z okolitých miest - z Hlohovca, Nitry a zo Serede stretávali pri modlitbách v modlitebni v Galante, ktoré viedol záchranca hlohovskej židovskej histórie - Viliam Glück. Tento veľmi zbožný človek prežil spolu so svojou sestrou Šarlotou koncentračný tábor. Utrpenie, bolesť a spomienky na túto kapitolu svojho života opisujú v publikácii J. Urminského. V. Glück bol správcom židovskej komunity v Hlohovci. Zomrel  v roku 1996 v Jeruzaleme, čím sa mu splnil sen, pretože si vždy prial naposledy vydýchnuť v zasľúbenej zemi. Pri búraní jediného židovského svätostánku, ktorý bol pre niektorých všetkým, Židia plakali.
Židovské deti navštevovali židovskú školu, ktorej vznik sa datuje v roku 1858 a mala 120 – 130 detí. Škola bola umiestnená na niekoľkých miestach, dokonca bola v roku 1862 úradne zatvorená. Po roku 1945 sa v týchto priestoroch zriadila učňovská škola. Medzi ďalšie významné pamiatky tejto komunity patrí mikve – rituálny kúpeľ. Pôvodnou stavbou židovského kúpeľa je prízemný rodinný dom za budovou sv. Ducha. Kúpeľ postavili na pozemku grófa Erdödyho. Posledným správcom mikve bol Adolf Klapholz.
V našich potulkách po posvätných židovských miestach sme sa dostali na to najposvätnejšie – na židovský cintorín (beth olam). „Kultúrna tradícia Židov zaujíma v histórii Hlohovca popredné miesto. Aj keď v mnohom sú Židia pre Hlohovec nenávratnou spomienkou, židovský cintorín je neklamným dôkazom toho, že táto komunita tu jestvovala a bolo by priam drzé nevšimnúť si ju. Židovský cintorín je jediným 250-ročným autentickým svedkom, ktorý sa tiahne Nitrianskou ulicou. Na cintoríne vyrástlo množstvo pieskovcových dosiek s hlbokými vrytými literami, ktoré sú pokryté trávou. Židovský cintorín susedí s mestským a je ohraničený vysokým kamenno-tehlovým múrom z 2. štvrtiny 19. storočia. Skladá sa z dvoch častí, starej a novej,“ hovorí hlohovský historik Jozef Urminský.

S Jozefom Urminským o židovskom cintoríne

Chcela som sa dostať na cintorín, brána však bola zatvorená...
zidia„Je to pravda, na cintorín sa kde-kto len tak nedostane. Dôvodom uzamknutia bolo, že tam dochádzalo k rozkrádaniu ešte v období socializmu. V čase budovania sídliska na Nitrianskej ulici asanovali Dom smútku, v ktorom býval človek a plnil funkciu dnešného SBS-kára. Po výstavbe spomínaného sídliska došlo k najväčším devastáciam cintorína. Najviac utrpela vežička z pôvodnej synagógy, z ktorej strhli plechovú kapotáž a niekoľko náhrobkov aj ukradli.“

Čo na to príbuzní?
„Tí veľmi trpeli a chceli mať na cintoríne stálu službu. Chytil sa toho pán Šebesta a stal sa správcom posvätného miesta. Má aj psov, ktorí mu pomáhajú strážiť posvätné miesto a príbuzní, ktorí sú napr. z Kanady, Izraela a chcú prísť za svojimi blízkymi, sa bez problémov naňho nakontaktujú.“

Spomeňte najväčšie rarity hlohovského beth olam.
„Najväčšou vzácnosťou je hrob Sáry Lei Van Gelderovej, údajnej starej matky H. Heineho. Je to najnavštevovanejší hrob. Ďalej hrob Marka Dukesa a hroby významných rabínov, napr. Mordechaja Deutscha.“

Aké sú tradície uctievania Židov?
„Veľmi zaujímavé. Židia si namiesto kvetov kladú na hroby malé kamienky úcty a spomínania. Je to starý židovský zvyk. Keď ešte žil V. Glück, vo svojom rozprávaní spomenul, že tie kamienky plnili úlohu ťažidiel, aby sa zabránilo poškodeniu odkazov.“

Čo sa týka cintorínskej tematiky a chrámov, čím sa židovská viera líši od kresťanskej?
„Keď vchádzate do kresťanského chrámu, je zvykom si sňať čiapku alebo pokrývku z hlavy. Ak vojdete do židovského chrámu, je vašou povinnosťou si nasadiť kipu či jarmulku. Do kresťanstva sa tiež premietol aj zvyk označovania náhrobkov.“

Naša púť po posvätných miestach končí. Miestny cintorín Židov je posledným posvätným miestom, ktoré môžeme v našom meste ešte obdivovať. Netreba zabúdať, že túto cennú pamiatku sa oplatí vidieť. Mnoho hrobov sa zachovalo len vďaka princípu nenarušiteľnosti hrobov, podľa ktorého nesmel byť starý hrob nahradený novým.
Ak vás židovský príbeh chytil za srdce, máte aj vy možnosť položiť malý kamienok úcty a spomienok na náhrobný kameň tých, ktorí to nemali na ružiach ustlané, ani u nás - v meste ruží.

Foto: Vlastivedné múzeum v Hlohovci

Pozn.: Článok bol publikovaný v tlačenom vydaní FN č. 6/2010

2 komentáre

  • Tisová I.

    Kto je momentálne poverený správou židovského cintorína, príp. koho je potrebné kontaktovať ak chcem toto miesto navštíviť?
    Za odpoveď ďakujem!

    Napísal(a) Tisová I. štvrtok, 19. apríl 2018, 20:41 Odkaz na komentáre
  • jozef čižmárik

    zaujímalo by ma,čo to bola židovská kuchyna - vyvarovna a na čo služila.nachádzala sa na podzamskej ulici oproti kríža,ktorý bol na razcestí do michalskej ulici.totiž bývali tam sme s mojimi rodičmi asi druhýdom od menovanej vývarovne u rodiny Válikovcov.za odpoved dakujem

    Napísal(a) jozef čižmárik nedeľa, 16. október 2016, 17:54 Odkaz na komentáre

Napíšte komentár

návrat hore

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.