Menu
Dnes má meniny: Jana Zajtra: Tichomír

V Hlohovci o školského majstra Slovenska v hádzanej

CVČ Dúha Hlohovec zorganizovalo v dňoch 20. – 21. júna školské M SR v hádzanej žiakov, ktoré sa konali v rámci medzinárodnej olympiády Kalokagatia 2018 práve v športovej hale v Hlohovci. Vyhlasovateľ súťaže bolo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Slovenská asociácia športu na školách, SOV, Trnavský samosprávny kraj.

Súťaže sa zúčastnili  víťazi krajských kôl: za Banskobystrický kraj – ZŠ s MŠ Bzovík, za Bratislavský kraj – ZŠ kpt. Nálepku Stupava, za Košický kraj – ZŠ Obchodná Sečovce, za Nitriansky kraj – ZŠ Nábrežná Nové Zámky, za Prešovský kraj – ZŠ Šrobárová Prešov, za Trenčiansky kraj – ZŠ Slovanská Považská Bystrica, za Trnavský kraj – ZŠ s MŠ Atómová Trnava.

Na záverečnom turnaji v hlohovskej športovej hale sa súťažilo v 2 skupinách, potom nasledovali semifinálové boje, resp. zápasy o 5., 3. miesto a samozrejme o 1. miesto. Víťazi získali diplom, pohár, medaily. Družstvo na 1. mieste získalo titul Školský majster Slovenska. Do zápasov sa celkovo zapojilo až 82 účastníkov.

Celkové vyhodnotenie:

1. miesto : ZŠ Nové Zámky

2. miesto: ZŠ Stupava

3. miesto: ZŠ Považská Bystrica

4. miesto: ZŠ s MŠ Atómová Trnava

5. miesto: ZŠ Obchodná Sečovce

6. miesto: ZŠ Šrobárova Prešov

7. miesto: ZŠ s MŠ Bzovík

Najlepší hráč: Samuel Kovacs – Stupava

Najlepší brankár: Christopher Bako – Nové Zámky

Najlepší strelec: Jakub Kravčák – Prešov – 39 gólov

Čítať ďalej...

II. ročník literárnych potuliek Hlohovcom

Po stáročia vtláčajú Hlohovčania svojím každodenným životom do ulíc mesta, jeho parkov, domov, verejných priestorov neviditeľnú stopu vlastných príbehov. Z času na čas sa nájde odvážlivec, ktorý tieto hlboko zapadnuté príbehy objaví, pozorne vypočuje a zaznamená v podobe literárneho diela pre ďalšie generácie“, vyjadril sa Marián Kamenčík.

Na podujatí organizovanom OZ EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC si už po druhýkrát vypočuli účastníci niekoľko takých literárnych prác v sobotu 9. júna. Zraz bol pred hlohovským zámkom. Navštívili spolu 6 zaujímavých miest nášho mesta, ktoré vstúpili do románov, noviel, poviedok, rozprávok či básní a v podaní známych hlohovských osobností kultúrneho, spoločenského i literárneho života. Práve na tých miestach si vypočuli, kde vznikli, alebo ku ktorým sa viažu. Konkrétne boli na zastávkach: hlohovský zámok (rozprávanie starého Baba-rybu, ktoré napísali hĺbky hlohovského podsvetia rukou Milana Petroviča), židovský cintorín (traja Hlohovčania sa svojimi spomienkami a básňami vyznali z bolesti spôsobenej stratou najbližších počas holokaustu), na Rázusovej a Hurbanovej ulici (poznali najliterárnejšiu ulicu Hlohovca, ktorá dala svetu dvoch surrealistov a osamelého bežca), vo františkánskom kláštore (pri odhaľovaní jedného tajomstva nášho kláštora zažili nefalšovanú atmosféru švejkovského humoru) a po oboch brehoch Váhu v miestach železničného mosta (s výhľadom na vážske pláže zistili, aký vplyv malo na Hlohovčanov indické kastovníctvo a presvedčili sa aj o tom, že naozajstnú lásku nezastavili ani povodne). Účastníci si mohli vybrať, akého úseku sa zúčastnia, pre každého bola pripravená mapka so zastávkami. Na konci putovania bolo pripravené menšie pohostenie v areáli bufetu Penalta.

Veľmi aktuálna téma na leto od Imricha Friča (Ľudia na pláži): „Opakujem, toľko je ich tu, ako piesku v mori, preto kvôli sústavnému prehľadu treba ich zadeliť do rôznych skupín a podskupín, ako to robili za onoho času šustrovia-politici v Ženeve. Tieto skupiny sú vlastne presne ohraničené kasty, ako to vidíme v Indii. Jedna skupina sa vylučuje zo súťaže. Sú to takzvané „oškvarky“, to znamená nováčkovia, „ktorí nepoznajú silu“ slnka, majú na chrbáte celé mapy pľuzgierov a chrást. Títo sú ostudou pláže… V súťaži najnižšia kasta na pláži je takzvaný „Topfennéger“ – černoch z tvarohu. Sú to zvláštne indivíduá, ktoré nenávidia slnko božie, žijú životom krtov a slnia sa v chládku. Kožu majú nezdravo bielu ako tvaroh. S nimi sa nedá do reči ani poriadny domorodec! Sú len na to dobrí, aby boli terčom zlých vtipkárov a ešte horších vtipov. Zábava musí byť i v Ríme i v Hlohovci. Circenses… Druhú kastu tvoria takzvané „sviňky“. Sú to snaživci citlivej kože, u ktorých už v prvý deň po príchode na pláž sa zapáli koža ľahko do ružova, ako koža odborne opáleného brava po jeho zakľaní… Tretia kasta nesie pyšné meno „zebry“. Títo majú niektoré časti tela pekne hnedé, iné zas (pod pazuchou, na mieste tračkov plaviek atď.) snehobiele, čím zasluhujú elegantné meno „zebry“. Štvrtá sekta sa menuje „Ľudia od reklamy“. Tí sa opaľujú celkom učene, odborne v „High style“. Merajú intenzitu slnka, dopad papršlekov a iné zvučné hlúposti – a slúžia za model pre firmy „Caola“, „Nivea“ atď. Konečne do piatej triedy (to je tu najlepšia hodnostná trieda) patria „bronzoví ľudia“. Tí vyzerajú ako sochy, sochy vlastnej osoby za živa...“

Jeden z hlavných aktérov potuliek, Marián Kamenčík, nám zodpovedal zopár otázok:

Potulky v minulom roku boli ešte také z každého rožka troška. Tento rok vidieť na programe, že ste mali ucelenú predstavu, o čom majú byť. Mám pravdu?

Áno, prvý ročník bola taká skúška. Tento rok sme do nich vložili vážne témy a aj veselé. Dokonca aj dobovú scénku na určitú tému.

Ktorá zastávka, podľa vás, bola v tomto roku najzaujímavejšia?

Z môjho pohľadu ako historika môžem povedať, že to bolo stanovište na konci potuliek, pretože sme využili najstarší text pri čítaní. Bola to príležitostná báseň, ktorá sa zrejme recitovala iba na svadbe p. Rakšániho. Avšak z historického hľadiska prináša informácie dôležité pre náš región. Musím spomenúť aj zastávku na židovskom cintoríne, lebo z ľudského hľadiska majú tieto texty, približujúce útrapy holokaustu, veľkú hodnotu aj dnes. Boli to autentické vyjadrenia ľudí, ktorí zažili hrôzy holokaustu. Upriamil by som pozornosť aj na 3. zastávku, pretože v kontexte sa jedná o nadrealistovi, ktorý nebol dosiaľ nikde uvedený v literárnej histórii - Michal Masaryk v spojitosti s menami ako Rudolf Dilong, Ivan Kupec, Michal Považan a iní, ktorí sa s Hlohovcom spájajú. Ich odkaz nie je len regionálny, ale presahuje región.

Mohli by ste vymenovať všetkých zainteresovaných ľudí na čítaní príbehov?

Jozef Urminský (1. zastávka), Andrea Kleimannová (2. zastávka, na túto zastávku som cielene vybral ju, lebo vie ovládať svoje emócie pri čítaní a recitovaní „silných“ textov a má aj s tým skúsenosti), Zuzana Kamenčíková a Erik Knotek (3. zastávka), Soňa Kovačiková a František Kopányi (4. zastávka), Marián Kamenčík (5. zastávka), Zuzana a Marián Kamenčíkovci spolu so Stanom Kamenčíkom a Igor Vladovič ako hudobný doprovod (6. zastávka).

Máte už predstavu, kam zavediete hlohovčanov na potulkách o rok?

Samozrejme bude iná trasa pravdepodobne so šiestimi zastávkami. Možno sa pôjde smerom k Považskému Inovcu pod horou smerom k Jašteru, lebo máme k dispozícii krásne texty, ktoré sa k týmto miestam viažu. Opäť uvažujeme prepojiť slovo, dramatickú situáciu a hudbu – pridanú hodnotu, aby to potulky oživilo.

Čítať ďalej...

Červená krakatica - sociálny projekt alebo "Hrou proti hre"

Za hrou Červená krakatica stoji skupinka mladých ľudí, ktorá okrem iného dokázala aj to, že sa dá postaviť veciam, s ktorými sme nespokojní. Je len pravdou, že pred sebou majú sľubnú budúcnosť, čo sa týka úspechu ich projektu.

Prvotným impulzom bola zvrátená „hra“

Možno ste zachytili hru Modrá veľryba, ak nie, o nič ste neprišli. Hra, ktorá pripravila niekoľko mladých ľudí o život, ich najprv viedla k poškodzovaniu samých seba a navádzala k nebezpečným činnostiam. Hra fungovala na princípe mentorov, tí posielali ľudom nebezpečné úlohy a v prípade ich nesplnenia sa im vyhrážali. Boli to najhoršie možné vyhrážky, keďže hackeri mali údajne prístup ku všetkým informáciám o hráčoch.

Pravý opak

Červená krakatica funguje práve naopak. Mladí študenti, ktorí stoja za týmto projektom nechceli veriť ako sa môže niečo také šíriť internetom tak ľahko. „Po dopozeraní jedného informačného videa o tomto nechválenom fenoméne som sa pustila do vyhľadávania, aby som si zistila niečo o priebehu hry. Chvíľu som bola zarazená. Prišlo mi to nesmierne zvrátené a nerozumela som,“ hovorí jedna z autoriek projektu Beáta. Uvedomovali si však, že mladý ľudia v období puberty sú veľmi náchylní na depresie a môžu mať problém so sebahodnotením. Hra Červená krakatica je však ukážkou, ako môže mať hra pozitívny vplyv a nebyť len stratou času, ale jeho dobrým využitím. „Chceme mladým pripomenúť pozitívnu stránku života formou sociálnej hry,“ vraví Beáta o tom, aký je zámer hry. Princíp: Počas 42 dní vám budú mentori posielať úlohy, dostávať budete úlohy, ako napríklad ísť sa prejsť do prírody, pozdraviť každého koho stretnete, počúvať svoje obľúbené piesne, pripraviť rodine raňajky alebo náhodne niekoho obdarovať. Jednoduchým významom úloh je priniesť radosť do bežných dní, či už splnením úloh alebo reakciami druhých na vykonané úlohy, ktoré vás taktiež potešia. Medzi tieto úlohy patrili aj také, ktoré prinášajú niečo aj svetu. Takou úlohou je aj zasadenie rastliny alebo napísanie posolstva kriedou na zem pre niekoho, kto si nápis všimne a možno mu spríjemní deň.

Nechceli nečinne prihliadať

Myšlienka hry Červená krakatica vznikla úplne svojvoľne, keď sa ako partia kamarátov stretli a veľmi rýchlo sa dostali k tomu, aby reagovali na situáciu s hrou Modrá veľryba, ktorá im vôbec nebola po chuti. „Chvíľu sme uvažovali, ako by sme mohli reagovať, čo urobiť, aby bolo čo najmenej detí ohrozených. A vtedy nám napadlo, že urobíme presný opak. Sformujeme naše mladícke naivné ideály do projektu,“ hovorí mladá študentka o ich reakciách na situáciu s hrou. Celý kolektív, ktorí stojí za touto hrou tvoria mladí študenti. Už spomínaná Beáta Macejková, študentka bilingválneho gymnázia, Natália Hložková, u ktorej doma vznikol projekt Červená krakatica, a taktiež študentka Sofia Mlynarčiková, ktorá má na starosť webovú stránku, keďže informatiku študuje, Matej Raab, Emília Jeřalová a Branislav Tomka. Každý z nich zastáva okrem iného úlohu mentora v hre. Hra pred samotným spustením podstúpila aj testovanie, a to, či sú úlohy splniteľné, si vyskúšali na vlastnej koži. Zapojila sa dokonca aj učiteľka zo školy. No Beáta spomína aj to, že samotní účastníci to majú ľahšie ako mentori: „Oni len príjmu to, čo im napíšem. Ja musím mať stále na mysli, aby som im poslala úlohu, navyše správnu a splniteľnú. Hoci som párkrát skoro, a párkrát aj naozaj, na zasielanie úloh zabudla. Účastníci to však vždy zvládli dohnať a myslím si, že výsledok stál za to.“

Úspech aj v súťaži odborných prác

Dokonca aj samotný názov hry Červená krakatica nesie význam. Kolektív sa symbolicky snažil nájsť prirodzeného predátora Modrej veľryby, tým je však človek. Jediným najvhodnejším možným predátorom je práve Červená krakatica, čo však nie je úplne presné, keďže preložením pôvodného názvu do slovenčiny sa trochu pomenil význam. „Nenašli sme nijaké zviera, ktoré by dokázalo zabiť veľrybu, to dokáže azda len človek, ale krakatica červenej farby sa tomu aspoň trochu priblížila.“ sa snaží vysvetliť Beáta. A teda doslovne aj obrazne má táto hra poraziť Modrú veľrybu ako aj samotný názor napovedá. Táto hra bola dokonca aj námetom Stredoškolskej odbornej činnosti - SOČ Beáty Macejkovej z kolektívu autorov. So svojou prácou postúpila nie len na krajské kolo súťaže prác SOČ, kde sa umiestnila na prvom mieste, ale aj na celoštátne kolo do Žiliny. Tam prišiel obrovský úspech, a taktiež zaslúžene vyhrala prvé miesto. Tomuto projektu sa ocenenia zatiaľ dostalo, môžeme veriť, že to tak bude aj naďalej. Teraz Beátu čaká Poľsko, kde bude svoju prácu prezentovať a súťažiť s ňou na medzinárodnej úrovni. Postupom času sa hra uberá do finále. Už je plne funkčná aj webová stránka, na ktorej pracovali, najmä Sofia. Dočítate sa tam všetky potrebné informácie, ktoré vás zaujímajú, môžete sa niečo tohto mladého kolektívu spýtať alebo sa môžete aj zapojiť do hry. „Tento projekt je v počiatkoch, verím však, že v nádejných,“ dodáva Beáta.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.