Menu
Dnes má meniny: Albína Zajtra: Kornélia

Zatratení z leopoldovskej basy

Denne chodíme okolo, žijeme vedľa nich, no málokto z nás o nich vie viac než to, že sú odsúdení a sedia za mrežami. Reč je o väzňoch z leopoldovskej väznice. Možno sa pýtate, kto a prečo by aj chcel o odsúdených vedieť viac? Niekto predsa. Volá sa Dávid KIČIN a tento mladý človek je autorom kontroverznej knihy s názvom Zatratení, ktorá je na knižných pultoch od 15. júla tohto roku.

Čítať ďalej...

Odovzdám zo seba to najlepšie

V augustovom čísle FN sme priniesli informáciu o tom, že Základná umelecká škola v Hlohovci zmenila vedenie. Po 34-rokoch pôsobenia riaditeľa Miroslava Váryho nastúpila 1.7.2014 do vedúcej funkcie mladá klaviristka a právnička Mgr. art. Mgr. Lenka Slováková z Leopoldova, ktorá od roku 2008 pôsobila v Základnej umeleckej škole ako učiteľka, v rámci čoho sa venovala výučbe detí, organizovaniu koncertov, príprave detí na súťaže a rôzne vystúpenia, tvorbe školského vzdelávacieho programu, účasti na klavírnych seminároch a pedagogických stretnutiach. Nová riaditeľka nastúpila do funkcie ako 27-ročná, rovnako ako jej predchodca. Dali sme jej priestor, aby predstavila svoje plány a ambície...

Aké sú vaše plány a vízie, ktoré by ste radi zrealizovali v ZUŠ?
Za najdôležitejšie považujem transparentné prerozdeľovanie finančných prostriedkov, získavanie ďalších finančných prostriedkov, aktívnu medziodborovú spoluprácu, prechod na informatizovaný systém školy, jej aktívnejšiu prezentáciu, zadefinovanie koncepcie pre aktívny kontakt našich žiakov s umením – pravidelné návštevy divadiel, koncertov, výstav, galérií a podobne, ďalej postupné zavádzanie informačno-komunikačných technológií v hudobnom a výtvarnom odbore, postupné rozširovanie školy smerom navonok a spoluprácu s umeleckými telesami. Prevádzka a chod školy potrebuje zmodernizovať a zastabilizovať. Dôležitá je podpora učiteľov pri ich ďalšom vzdelávaní a ich kreatívnej práci a tiež komunikácia s obcami nášho okresu o prípadnej budúcej spolupráci. K ďalším plánom patrí aj vytvorenie nových skupinových tried pre štvorročné a päťročné deti, kde by prepojením pohybových, tanečných a hudobných cvičení získavali zručnosť v melodike, harmónii, ale aj v jazykovom prejave, plynulosti pohybu a slovného vyjadrovania sa. Otvorenie tried pre malé deti plánujeme už v tomto školskom roku, pričom ich trvanie bude 60 minút týždenne. Ak sa každý deň podarí niečo nové, čo pomôže škole, bude to super...

Ako prvý z vašich cieľov ste uviedli transparentné prerozdeľovanie a ďalšie získavanie finančných prostriedkov. Prečo?
Od môjho nástupu mi záleží na tom, aby sme nachádzali všetky oblasti, v ktorých možno financie ušetriť a následne efektívnejšie prerozdeliť. Ako riaditeľka budem presadzovať cielené využitie finančných prostriedkov. Mojou ambíciou je tiež nachádzať možnosti, prostredníctvom ktorých by sme mohli ako škola získať finančné prostriedky pre uskutočňovanie našich plánovaných zmien. Keďže škola má príjem od mesta, ktoré ju masívne podporuje a je aj jej zriaďovateľom, komunikujem s ním o ďalších možnostiach. Ďalším významným príjmom sú zdroje od rodičov žiakov našej školy. Škodou však je, že doteraz neboli využité prostriedky, ktoré – ľudovo povedané - ležia voľne na ceste. Hovorím napríklad o 2 % z dane, sponzorských daroch, daroch od milovníkov hudby a podobne. Ďalšiu šancu pre ZUŠ vidím v snahe o využívanie dotácií, napríklad Ministerstva kultúry SR, ktorého dotačné programy s orientáciou na ZUŠ by sa mohli týkať programov Umenie či Nehmotné kultúrne dedičstvo a kultúrno – osvetová činnosť. Možno si pod tým predstaviť napríklad prehliadky, festivaly, súťaže, edukačnú činnosť, podporu koncertnej činnosti, prezentačných aktivít a i. Čiže všetko, čo je dobré pre žiakov a zároveň posunie ďalej aj samotnú školu.

Ako si predstavujete prechod na informatizovaný systém a postupné zavádzanie informačných a komunikačných technológií v hudobnom a výtvarnom odbore?
Informatizovaný systém ZUŠ je skvelá možnosť, ako získať lepší prehľad, sčasti sa zbaviť učiteľskej byrokracie a byť v aktívnejšom kontakte s rodičmi našich žiakov. K tomuto kroku ZUŠ pristúpila od konca augusta. Je to systém, v ktorom fungujú elektronické žiacke knižky, triedne knihy, školská dokumentácia, elektronické bankovníctvo pri platbe „školného“ ako i jeho efektívnejšia kontrola. Systém taktiež poskytne lepší prehľad našej školy pre našich terajších a tiež budúcich žiakov, ako i pre nás, ktorí sme v pedagogickom procese.
Žijeme v dobe, kedy je už informatizovaná spoločnosť samozrejmosťou. Nesmieme sa tváriť, že hudby a umenia sa to netýka. Práve z tohto dôvodu, by som chcela pripraviť pôdu pre to, aby sa aj v našej škole mohli decká učiť informačno – komunikačným technológiám v hudbe a vo výtvarnom odbore. Do chodu školy patria nielen pekné, útulné a inšpiratívne priestory pre rozvíjanie umeleckých aktivít, ale aj vhodné pomôcky pre výučbu a rozvoj talentu našich žiakov. Zavádzanie lepšieho vybavenia a moderných metodických pomôcok bude mať pozitívny vplyv pre efektívnejší rozvoj školy. Rovnako využitie všetkých dostupných moderných technológií, a to v maximálnej možnej miere bude prezentovať pozitívny obraz školy. Okrem iného aj prostredníctvom krajšej, modernejšej, pútavejšej internetovej stránky, ktorá je v súčasnosti oknom do sveta.

Ako by ste chceli zvýšiť prezentáciu školy?
Ak bude aktívnejšia medziodborová spolupráca, programové zameranie jednotlivých vystúpení a väčšia zaangažovanosť v rámci celoslovenských a medzinárodných umeleckých aktivít, prezentácia školy bude lepšia. Nepáčilo by sa vám, ak by bola naša škola lepšie prezentovaná napríklad na podujatiach folklórneho, elektroakustického či klasického zamerania? Mne by sa to páčilo! Chcem školu zviditeľniť. (Jedným z prvých krokov bol aj nedávny Deň otvorených dverí, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok 11. 9. popoludní v ZUŠ, o ktorom sa dočítate viac v aktuálnom čísle FN, pozn. red.). ZUŠ sa môže prezentovať aj vďaka spolupráci s ostatnými školami, školskými či inými zariadeniami v meste, záujmovými a občianskymi združeniami, obcami a mestami v kraji a na Slovensku. Jedným z posledných projektov, na ktorom som začala pracovať, je zaobstaranie hrnčiarskych kruhov a keramických vypaľovacích pecí. Viem si predstaviť, že by sme do ich využívania mohli zaangažovať aj širšiu verejnosť.

Čo si možno predstaviť pod postupným rozširovaním školy smerom navonok a spoluprácou s umeleckými telesami?
Mojou ambíciou je dostať sa, podľa možností, všade tam, kde bude záujem o to, aby Základná umelecká škola prichádzala za svojimi žiakmi. Na škole pôsobí spevácky zbor Hlohovčatá, naša kolegyňa je súčasťou fantastického orchestra Art Music Orchestra z Červeníka, máme kvalitných sólistov – učiteľov, ktorí v práci s deťmi deklarujú, že hudba je naozaj pre radosť a robí život krajším – donedávna pôsobilo na škole husľové komorné zoskupenie Music no Limit, klavírne a keyboardové oddelenia pravidelne získavajú ocenenia zo slovenských i z medzinárodných súťaží,... Prečo sa nespojiť, neosloviť iných umelcov a umelecké telesá? Prečo neosloviť leopoldovského rodáka a skladateľa Milana Nováka, žijúceho v Poprade, aby pre náš detský spevácky zbor niečo nezložil - nepozvať ho k nám, nepripraviť pôdu pre prezentáciu jeho diel našimi žiakmi a učiteľmi? Prečo neosloviť Art Music Orchestra s ambíciou o spoluprácu? Prečo nepozvať popredných slovenských koncertných umelcov a neskĺbiť ich koncertné vystúpenie s vyučovaním našich žiakov a žiakov iných škôl, ktorí by o to mohli mať záujem? Máme tu nádherné Empírové divadlo, ktorému hudba a umenie svedčí viac ako komercia a obchod, aj keď ten určite zarába viac...

ZUŠ Pribinova ulica

V Hlohovci prebieha výučba v budove na Pribinovej ulici a v okolitých obciach má ZUŠ štyri vysunuté pracoviská. Plánujete rozširovať ZUŠ aj do ďalších obcí?
Budova ZUŠ má veľmi pekné priestory priamo v meste a je veľká škoda, že veľa ľudí o nich nevie a neodváži sa vstúpiť. ZUŠ Hlohovec má elokované pracoviská v Leopoldove, Trakoviciach, Červeníku a v Ružindole. V Leopoldove budú od septembra, vrátane mňa, traja učitelia a učí sa tam hra na klavíri, keyboarde, gitare, akordeóne, flaute, spev a hudobná náuka. V Trakoviciach pôsobia taktiež traja učitelia, ktorí učia hru na keyboarde, gitare, akordeóne, spev a hudobnú náuku. V Červeníku sa v rámci hudobného odboru vyučuje hra na husliach, flaute, gitare, keyboarde, akordeóne a hudobná náuka. Tu pôsobí jeden deň v týždni aj náš výtvarný odbor. Ružindol je naše najmladšie elokované pracovisko, kde sa vyučuje hra na husliach, klavíri a hudobná náuka.
Momentálne komunikujem s obcou Madunice, kde by sme taktiež chceli pôsobiť a je len otázkou blízkej budúcnosti, kedy so svojím pripravovaným programom oslovíme aj iné obce s možnosťou ďalšej a dlhodobej spolupráce.

Čo je vaším najväčším snom v súvislosti s vašou novou funkciou a príležitosťou riadiť Základnú umeleckú školu v Hlohovci?
Verím tomu, že ZUŠ v Hlohovci má veľký potenciál. Nechcem sa spoliehať na to, že sme jedinou „zuškou“ v okrese, práve naopak. Chcem, aby sme boli otvorení širokej verejnosti, spolupracovali s mnohými zariadeniami, združeniami či jednotlivcami. Sme umelecká škola a mojím veľkým želaním je deťom poskytovať neustály kontakt s umením, ktoré je živé a vo svojej podstate uchopiteľné priamo na predstaveniach a rôznych výstavách. Tu je ale veľmi dôležité nájsť a vytvoriť vhodný koncept, aby sa návšteva divadla nestala jednorazovou záležitosťou. Škola môže v tomto smere vychovávať aj rodiny našich žiakov, pre ktoré sa umenie môže stať častejšou súčasťou ich životov. Nebude to jednoduché, ale postupne budeme schopní integrovať sa do celoslovenského, ale aj medzinárodného priestoru. Máme talentovaných žiakov, učiteľov s dobrými výsledkami, krásne priestory a verím, že aj chuť pracovať. A to všetko je to, na čom sa dá táto idea stavať.

Čo vás v práci v škole najviac teší?
Najviac ma teší individuálna práca s mojimi žiakmi. Každý je jedinečný a ku každému si hľadám inú cestu. Neznášam bagatelizovanie, naopak, práve tu môže človek rásť sám, v kooperácii s rastom svojich žiakov. Každý deň prináša nové poznania a hudba je to, čo nás má spájať. Sú dobré dni, sú zlé dni, niekedy vyškolia decká mňa, niekedy ja ich. Nie je to len o tom, odohrať si vyučovaciu hodinu a ísť domov. Snažím sa deti pochopiť, počúvať ich a následne im vytvoriť priestor v rámci nášho spoločného času, ktorý by sa mal stať ich súčasťou. Štúdium v Základnej umeleckej škole nie je povinnosť, je to voľba. A ak sa tak niekto rozhodne, je mojou úlohou a cieľom odovzdať zo seba to najlepšie, čo vo mne je.

S akými reakciami ste sa stretli od vášho zvolenia za novú riaditeľku ZUŠ? Aké boli reakcie kolegov zo školy, ostatných kandidátov, žiakov, rodiny, známych? Stretli ste sa aj s negatívnymi a neprajnými ohlasmi? Komentujú ľudia váš vek?
Zložitá otázka. Doteraz sa stretávam s rôznymi reakciami. Veľa ľudí sa z toho naozaj veľmi tešilo a veľa ľudí bolo prekvapených a nepredpokladali to. Je však zvláštne pociťovať, ako vám niekto „niečo“ veľmi nepraje. Ja s tým však, žiaľ, nič nespravím. A to, či je to otázka veku, nemyslím. Vnímam to ako pohľad na komplexnú osobnosť. Moji kolegovia boli mojimi učiteľmi. Poznajú už dlho moju prácu, ako aj mňa samú. So ZUŠ v Hlohovci som spätá už takmer 23 rokov. Zvyšné dve kandidátky sú taktiež klaviristky a moje kolegyne. Človeka mnohé veci potešia, mnohé bolia, to však netreba riešiť a pozerať sa späť. Treba ísť dopredu a pracovať na mnohých zmenách, ktoré sa škole určite budem snažiť priniesť.

Vyštudovali ste VŠMU, ale i právo. Nemali ste záujem realizovať sa a kariérne rásť v inej oblasti? Chceli ste sa venovať hudbe? Nemáte nejaké iné vysnívané povolanie?
Ako si tak spätne uvedomujem a rekapitulujem doterajšie štúdium, musím sa priznať, že od mojich deviatich rokov som bola rozhodnutá, že budem študovať hudbu a hru na klavíri. Nebolo vtedy žiadne buď - alebo, bolo to pre mňa úplne jasné. V tomto smere som veľmi vďačná mojim rodičom a starým rodičom za to, že ma nikdy neodhovárali a neprehovárali. Jednoducho ma podporovali v tom, čo som vždy chcela. Spoločnosť je ale, žiaľ, nadstavená tak, že sa vás pýta – Čo budeš potom robiť? A vieš, že budeš málo zarábať? Ako chceš s hudbou vyžiť? - a podobne... Chápem, sú to oprávnené otázky, ale umelecká duša bude asi vždy idealista.
Počas štúdia na konzervatóriu mi veľmi chýbalo učenie sa, ktoré mám rada. Veľa som cvičila na klavíri, no bolo to pre mňa málo. Ešte počas štúdia na konzervatóriu som sa preto prihlásila na Muzikológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, kam som sa aj dostala, a vďaka tomu som sa naučila flexibilnejšie narábať s časom. Avšak ani to mi nestačilo, chcela som viac. Po ukončení konzervatória som úspešne absolvovala prijímacie skúšky na Vysokú školu múzických umení, o mesiac neskôr prijímačky na právo, na ktoré ma prijali tiež, o mesiac na to som začala učiť v ZUŠ v Hlohovci. Jeden rok som to zvládla – tri vysoké školy a prácu, potom čas rozhodol a vzdala som sa muzikológie v prospech VŠMU. Skĺbiť štúdium hudby so štúdiom práva bolo náročné a všetko sa vždy dialo na úkor niečoho. Neverím však rečiam, že sa viac vecí naraz nedá robiť kvalitne a zodpovedne.
Momentálne sa popri práci pripravujem na rigoróznu skúšku v oblasti medzinárodného práva a pedagogiky umeleckého vzdelávania a veľmi by som chcela pokračovať v doktorandskom štúdiu hry na klavíri.
Teraz, keď som vo funkcii riaditeľky, som veľmi vďačná za to, že touto formou môžem skĺbiť umenie s vedúcou pozíciou, a stáť tak pri zrode mnohých zmien a projektov v tejto oblasti. Život nielen s hudbou ma naučil stať sa realistom, ale som rada, že na pôde Základnej umeleckej školy pri práci s deťmi a uskutočňovaní mnohých zmien sa mi stáva inšpiráciou práve idea z umeleckého života. Momentálne som tu a budem pracovať najlepšie, ako viem a budem vedieť. Na to som tu. Ak by som o tom nebola presvedčená, nešla by som do toho. Čo príde v budúcnosti, ukáže len čas.

Ste perspektívna, ctižiadostivá, s veľkými ambíciami v práci i škole. Ak máte voľný čas, ako ho trávite?
Svoj voľný čas rada trávim s rodinou, blízkymi a dobrými priateľmi. Občas športujem a odreagujem sa v prírode, divadle, kine, jazdou v aute alebo na motorke. Hudba, kultúra a umenie sú mojimi drogami v akejkoľvek forme a podobe. Ak tvorím a hrám, potrebujem pohodu, vnútorný mier a inšpiráciu. To je spojené so zážitkom na pódiu, a práve to je úžasné. Každé vystúpenie ma motivuje k ďalším výkonom, aj keď to obsahuje obrovské množstvo práce, stačí jeden úprimný potlesk. Pokiaľ vaše umenie zanechá v ľuďoch príjemný pocit, vyvolá zážitok či inšpiráciu a spraví deň krajším, je to neopísateľne krásne. Aj keď to trvá iba chvíľu, naplní to váš život radosťou na veľmi dlhý čas.

Hudobná škola v Hlohovci bola založená 1. novembra 1952 ako pobočka Hudobnej školy v Trnave. Štatút hudobnej školy získala hlohovecká pobočka 1. februára 1953, kedy bola za prvú riaditeľku vymenovaná pani Radičová. Prvým sídlom školy bola dnes už asanovaná budova na Hollého ulici. V roku 1956 sa škola presťahovala do nových priestorov na Hlohovej ulici. V prvých rokoch v škole učili traja učitelia - hru na klavíri, akordeóne a husliach. Školu navštevovalo priemerne 90 žiakov. 
Dnes, o 62 rokov neskôr, sídli Základná umelecká škola v Hlohovci na Pribinovej ulici a má 28 zamestnancov, ktorí vyučujú poobede. V škole je možné sa prihlásiť do štyroch odborov – hudobný, výtvarný, literárno-dramatický a tanečný. Najvýznamnejšou zmenou posledných rokov bola výstavba nových priestorov v dvore ZUŠ na Pribinovej ulici, čím sa dosiahlo, že všetky odbory školy sídlia pod jednou strechou. Staršia budova školy zastrešuje hudobný odbor a nachádza sa v nej 15 učební individuálneho vyučovania a 1 učebňa skupinového vyučovania. Nová budova zastrešuje koncertnú sálu, tanečnú miestnosť, učebňu literárno-dramatického odboru a dve triedy výtvarného odboru. V oboch sú tiež kancelárie a zborovňa. V posledných rokoch máva škola zhruba 570 a viac žiakov. Každý absolvent ZUŠ získava hudobné vzdelanie. V školskom roku 2013/2014 mala škola 35 absolventov, z čoho boli traja z výtvarného odboru a zvyšní z hudobného odboru.



Čítať ďalej...

Hubári majú raj

Tento rok rastú huby ako z vody. Aspoň tak vravia hubári, ktorých sme oslovili, aby nám prezradili, kam chodia na „lov“ oni. Niektorí sa držia v okolí Hlohovca, iným sa neťaží merať cestu aj ďalej. A čo vy? Patríte k vášnivým hubárom, alebo ste len príležitostní zberači, ktorí sa idú pozrieť do lesa, až keď sa všetci chvália „ako rastú“?

Čítať ďalej...

Lekárka z Oxfordu

Narodila sa do učiteľskej rodiny ako vytúžené dieťa - jedináčik. Keď mala päť rokov, psychologické testy ukázali, že jej nadpriemerné IQ dosahuje hodnotu 147. Školskú dochádzku nezačínala ako prváčka, ale nastúpila rovno do druhého ročníka. Dvanásť rokov sa učila hre na klavír a uvažovala aj o štúdiu na konzervatóriu. Na umeleckú dráhu sa však nevydala a neskôr sa rozhodla pre medicínu, ktorú po maturite začala študovať na Masarykovej univerzite v Brne. Ako študentka medicíny sa zúčastnila trojtýždňovej stáže v Anglicku v Oxforde, na základe ktorej dostala príležitosť absolvovať tam aj celý trimester. Po jeho úspešnom ukončení jej vyučujúci povedal, že má potenciál a možnosť študovať na tejto prestížnej škole ako riadna študentka. Po zvažovaní, rodinnej porade a troch rokoch štúdia medicíny v Brne sa chopila výnimočnej príležitosti a nastúpila v Oxforde do druhého ročníka. V apríli tohto roka úspešne ukončila štúdium medicíny so zameraním na neurológiu a psychiatriu a v polovici septembra nastupuje do svojho nového zamestnania v Londýne. BM. MÁRIA KARABOVÁ (26).

Čítať ďalej...

Pamätáte sa na Flipper?

Premena lode kúpenej v roku 1991 z vrakoviska na plávajúcu reštauráciu Flipper trvala asi rok. Po jej otvorení v roku 1992 mala nesmierny úspech a s veľkou obľubou ju navštevovali nielen Hlohovčania, ale i ľudia zo širokého okolia. Žiaľ, tak rýchlo, ako sa reštaurácia k brehu Váhu v Hlohovci „priplavila“, sa aj odplavila. V prevádzke bola len do roku 1993, odkedy bola na brehu v prístave na Sĺňave a pred tromi rokmi bola definitívne zošrotovaná.

Čítať ďalej...

Na SNP spomínala aj pani Adela

(Z archívu) Mesto Hlohovec si opäť raz uctilo pamiatku padlých hrdinov a 28. augusta usporiadalo spomienkovú slávnosť kladenia vencov pri príležitosti 68. výročia Slovenského národného povstania. Slávnostného aktu sa na Námestí sv. Michala zúčastnili zástupcovia mesta, jeho súčasťou bol i nástup Multifunkčného práporu VÚ 4444. Pred divácku kulisu predstúpila aj priama účastníčka protifašistického odboja Adela Chorváthová.

Čítať ďalej...

Napísali nám...

Vážená redakcia!
Srdečne pozdravujem. Nechce sa mi veriť, že už 4 roky pravidelne kupujem Fraštacké noviny a vždy očakávam, čo nové sa dozviem. Neviem si bez nich predstaviť stredu. Je v nich všetko. Reportáže o významných ľuďoch Hlohovca, rodákoch, recepty, všetko o kultúrnych akciách. Správy o zasadaniach mestských poslancov. Proste noviny žijú životom nás, Hlohovčanov. 
 
Skúste podchytiť mladých, aby sa zaujímali o dianie v meste, pripraviť ich na novembrové voľby, nájsť schopných ľudí, aby vymenili „starú generáciu“ a prevzali zodpovednosť za obyvateľov. Asi by bolo treba ísť do škôl, informovať študentov o tom, čo sa deje v meste a predstaviť možných kandidátov do mestského zastupiteľstva. 
 
Je pekné, že informujete aj o dianí v okolitých dedinách Hlohovca, veď tam sa sťahujú mladé rodiny z mesta. Hlohovec je pekné mesto a chceme byť stále naň hrdí aj vďaka vašej redakcii.
 
Teším sa na ďalšie reportáže.
 
S pozdravom
vaša čitateľka Anna Sklenárová
 
Čítať ďalej...

Okradla dôchodcov o úspory

Napísali nám...
 
Dovoľte mi podeliť sa prostredníctvom Fraštackých novín s ostatnými obyvateľmi Hlohovca o nepríjemnú skúsenosť, ktorá sa 17. júla stala mojím rodičom - 81 a 82-ročným dôchodcom, bývajúcim v rodinnom dome v Hlohovci.
 
V poludňajších hodinách im zazvonila pri bráne domu neznáma žena. Je vraj z vodární a prišla im skontrolovať tlak vody v byte. Po skontrolovaní v kúpeľni im chcela vrátiť, z dôvodu nedostatočného tlaku vody, preplatok a mali jej dať 100 eur. Išla vraj pre potvrdenku a odišla aj s obálkou, v ktorej mali rodičia 5 000 eur. Keď zistili, čo sa stalo, okamžite volali políciu a prípad je zdokumentovaný. Neželanú návštevu ani veľmi nevedia opísať.
 
Klasický, učebnicový príklad, na ktorý sme rodičov takmer každý týždeň upozorňovali. Sledujú televíziu a nikdy nechápali, ako sa to iným môže stať a my sme netušili, ako dokážu zo svojich dôchodkov takúto sumu ušetriť. Viem, že sa s tým treba už len zmieriť.
 
Chcem však dať do pozornosti, že starí ľudia nie sú ani dôverčiví, ani neopatrní. Domnievam sa, že oni už nie sú schopní vzniknutú situáciu analyzovať a vyhodnotiť ako nebezpečnú. Veď žili v dobe, keď sa riadili heslom „hosť do domu, boh do domu“. Nechápu, že doba je iná.
 
Priala by som si, aby bol Hlohovec niekedy v budúcnosti bezpečným mestom, v ktorom bez strachu celý život prežili moji rodičia i ja. 
 
Upozornite, prosím, na tento prípad ostatných obyvateľov. Chcem veriť, že sa doba raz zmení a ľudia budú opäť ľuďmi a nie bezcitnými hyenami.
 
Ďakujem Vám.
 
Vaša čitateľka
Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.