Menu
Dnes má meniny: Kornélia Zajtra: Slávka

Sladký život Olajosovcov Doporučený

Mariana a Tomáš Olajosovci, foto: av Mariana a Tomáš Olajosovci, foto: av

Spoznali sa na strednej škole, keď študovali karamel, perník a čokoládu. Odvtedy sú spolu a zhodne tvrdia, že za sedemnásť rokov spoločného života sa ani raz nepohádali. Pracujú spolu od roku 2001, kedy otvorili v Hlohovci prvú cukráreň. Dnes ich dezerty milujú nielen domáci, ale aj milovníci sladkého za hranicami nášho mesta. Manželia Mariana (37) a Tomáš Olajosovci (37).

Vzťah k pečeniu Mariana získala vďaka svojej starej mame. „K cukrárčeniu som sa dostala vďaka babičke, ktorej som od malinka pomáhala vypekať. Často piekla a vždy si ma postavila pri stôl, dala mi všelijaké formičky a ja som sa hrala,“ spomína.

Vlastné recepty
V prípade niektorých dezertov sa prísne držia receptúr, niektoré recepty však vymysleli sami. „Mala som nápad, skombinovala zopár vybraných surovín, upiekla zákusok a ľuďom chutil. Tak sme to dali do ponuky a niektoré sa tak ujali, že sú v predaji už päť-šesť rokov,“ hovorí usmiata Hlohovčanka.
Olajos 5 800x533
Najsilnejšie sú hody

Najviac zákazníkov majú v piatok a sobotu. Za najsilnejšie obdobie označujú fraštacké hody. „Záujem je aj cez Veľkú noc, ale Vianoce sú slabé. Všetci si myslia, že vtedy toho máme veľa, no tieto sviatky sú skôr o suchom pečive a väčšinou si ľudia pečú sami doma kvôli atmosfére. Zvykneme robiť linecké koláčiky, vanilkové rožky a kokosové pečivo.“ Pečeniu slaného pečiva sa venujú len na objednávku na svadby a slané torty nerobia vôbec. „Robievame pagáče, paličky a malé jednohubkové hamburgery,“ rozpráva, pričom prezrádza, že v budúcnosti by sa tomu chceli venovať viac, pretože v zahraničí je úplne bežné, že v cukrárni sa ponúka nielen sladké, ale i slané pečivo.

Vyrobia čokoľvek
Každý týždeň vyrobia približne 30 až 50 tort. Niekedy prídu zákazníci a žiadajú niečo zo dňa na deň, to je však často ťažko splniteľné. Najlepšie je objednávať týždeň vopred, minimálne aspoň tri dni. Špeciálne sú svadobné torty, ktoré je vhodné objednať aj mesiac vopred. „Minulý rok sme na jednu svadbu pripravovali 60-kilový kolos o rozmeroch 1200 x 800 cm, ktorý bol zložený z desiatich toriet. Celé to vyzeralo ako more s kameňom uprostred, na ktorom bola morská panna. Hlavnú tortu tvorili slnečnice, ktoré nevesta milovala a celé to bolo olemované útesmi s malinkými domčekmi dánskeho Niihau, kde nevesta už niekoľko rokov žila. Svadbu však mala doma, tak jej rodina dala vytvoriť takéto dielo. Bolo to obrovské, niesli sme to traja,“ rozpráva Mariana.
Olajos 4 800x533
V životnej veľkosti
Za najväčšiu tortu, akú kedy robili, označujú torzo ženského tela spred niekoľkých rokov, ktoré bolo v životnej veľkosti detailne prepracované a obložené ovocím. „Pôvodne takú tortu raz dostal Bolek Polívka a niekoho to inšpirovalo, tak si takú dali vyrobiť aj u nás,“ vysvetľuje Tomáš Olajos, ktorý sa k cukrárčine dostal už ako malý chlapec, keď sa podľa jeho slov motal v kuchyni pri babke, ktorá ho varovala. „V tom čase bolo zvykom, že každý víkend sa pieklo. Ja som sa tam pri pečení vždy zdržoval a vždy som bol - alebo som si skôr len myslel, že som – nápomocný. To, čo ma tam ako chlapca najviac bavilo, bolo samozrejme to sladké,“ spomína s úsmevom na obdobie, ktoré predchádzalo tomu, že sa v školských časoch prihlásil za cukrára.

Bez „ponorky“ a hádky
Obaja študovali tri roky za cukrárov, Mariana v Nitre a Tomáš v Komárne. Potom sa obaja učili špecializácii karamel, perník, čokoláda v škole v Nitre, kde sa spolu zoznámili, po čom si spravili ešte dvojročnú maturitu. Od strednej školy sú spolu a dennodenne, už sedemnásť rokov, vypekajú. Svorne tvrdia, že hoc spolu žijú a pracujú, nikdy sa nehádajú. „Sme tak pohltení robotou, že niekedy sa ani nevidíme. Každý si robí na svojom poste. Majka sa posledný rok a pol venuje viac papierom a chodu firmy a ja sa snažím zdokonaľovať v dezertoch,“ vysvetľuje Tomáš pozerajúc sa na Marianu, pričom jeho polovička súhlasne prikyvuje, no zároveň dodáva, že kreatívna práca pri pečení ju baví oveľa viac než „ukladanie papierov“. „Vo štvrtok a v piatok väčšinou pečiem aj ja, dokončujem svadobné torty a robím dekorácie z karamelu,“ hovorí Mariana, ktorá sa ostatné dni venuje faktúram, e-mailom, chodu cukrární a ostatným podnikateľským povinnostiam.

Hlohovec je špecifický
Tomáš navštevuje školenia v Maďarsku, kde sa učí od francúzskych šéfkuchárov receptúry na kvalitné francúzske dezerty. Zo začiatku sa obávali, či sa v Hlohovci ujmú, predsa len, vyššia kvalita vyžaduje vyššiu cenu, no sú milo prekvapení, že majú úspech a ľudia ich kupujú pravidelne a radi. Dokonca si všimli, že k nim pre tieto dezerty prichádzajú i cezpoľní, ktorí sú tu na návšteve, či idú okolo a ich dezerty poznajú a vracajú sa kvôli nim. Zhodne však tvrdia, že klasika nikdy nevymrie. „Veterníky, krémeše a punčáky, to u nás ide donekonečna,“ hovorí Hlohovčanka o chutiach ľudí v našom meste pomedzi to, ako vybavuje telefonát, rieši objednávku a odpovedá na otázku jednej zo zamestnankýň.
Olajos 3 800x533
Majster - cukrár
Podľa Tomášových slov sa v Slovenskom zväze cukrárov nič nedeje a pre slovenských cukrárov nepredstavuje žiaden prínos. „Slovenský zväz neponúka žiadne školenia, v časopisoch sa väčšinou píše len o pekárstve alebo je tam umiestnená reklama a aj podujatí je tu veľmi málo,“ hodnotí kriticky možnosti na Slovensku Tomáš, ktorý sa chodí školiť najčastejšie do Budapešti, kam pozývajú na školenia najlepších odborníkov z Francúzska. Jeho najnovším cieľom je urobiť si polročný majsterský kurz, čím by si nielen zvýšil kvalifikáciu, ale stal sa jediným Majstrom cukrárom na Slovensku.

Zhmotňujú detské vízie
Mariana tvrdí, že podľa obrázku sú schopní vyrobiť čokoľvek. Najčastejšie pripravujú svadobné torty a torty pre deti. „Zákazníci chodia veľmi často s fotkou z internetu, najradšej však mám, keď prídu s nejakou kresbou svojho potomka a my sa potom snažíme vyčarovať tortu podľa toho detského výtvoru,“ hovorí so smiechom. „Radosť detí, ktoré vidia, ako sa ich výmysly pretavili do skutočnosti, je potom vraj na nezaplatenie,“ vysvetľuje požiadavky rodičov.

Erotika na torte
Svadobné torty sú vraj, až na pár výnimiek, skôr o elegancii a klasike. „Raz sme robili bielo-fialový kužeľ, na ktorom stála nevesta a od nej viedla kolom dokola karamelová šmýkačka až dole, kde ju čakal ženích s fľašou a so psom,“ opisuje netradičnú tortu skúsená cukrárka, ktorá sa však prikláňa k názoru, že svadobnej torte svedčí jemnosť a elegancia. Zábavným tortám a vtipným požiadavkám sa však nebráni. „Robili sme aj veľkú červenú ozdobenú posteľ, na ktorej bolo asi desať milujúcich sa párov oblečených v kožených oblekoch, putách a s obuškami,“ hovorí pobavene a dodáva, že všetko závisí od človeka, ktorý tortu objednáva a taktiež komu sa takáto torta daruje.
Olajos 2 800x533 
Zvyšky nevyhadzujú
Väčšina dezertov, ktoré vyrábajú, majú spotrebu päť, maximálne sedem dní. „Máme dobrú fluktuáciu zákuskov, obvykle nám toho moc nezostane. Nedá sa to však vždy presne odhadnúť, niekedy, napríklad pred sviatkami, narobíme niečoho veľmi veľa a potom sa to nepredá. Nikdy to však nevyhadzujeme. Zanesieme to do detských domov alebo do starobincov, deťom a týraným ženám, ktoré sú na starej fare, do Harmonie a aj detičkám do Pastuchova. Bolo by nám to ľúto vyhodiť, keď vieme, že sú to dobré zákusky, a že niekomu s nimi urobíme radosť,“ hovorí Mariana.

Hviezdny tím
Cukrárky, ktoré pre nich pracujú sú veľmi šikovné. „Keď nám niekto pochváli tortu, ale aj dezerty, nenechám si chválu pre seba, vždy prídem za mojimi babami a poviem im, že dostali pochvalu. Naši zamestnanci sú pre nás ako rodina, preto je dôležité spolu vychádzať, mať vzájomnú úctu, rešpekt, radosť z práce a odvedeného diela,“ rozpráva Mariana, ktorá spätnú väzbu a spokojnosť zákazníkov považuje za to najdôležitejšie zo všetkého. „Sme výrobcovia dezertov, nepotrebujeme ísť do súťaže, či inak sa predvádzať, najväčšiu radosť máme, keď prídu zákazníci a povedia, že im chutilo,“ dodáva Tomáš.
Olajos 1 800x533
Práca snov?
V cukrárskom fachu začínali ako absolventi školy, keď bol Tomáš na vojne a Mariana vypekala na objednávku pre zákazníčky doma na bytovke. Dnes majú v Hlohovci dve cukrárne a zamestnávajú tucet cukrárok, ktoré pracujú na dve smeny. Začínajú o 6.00 ráno a končia o 22.00 večer. Manželia Olajosovci sú v práci takmer stále, už sedemnásť rokov. Dovolenku si doprajú len málokedy, a keď, tak maximálne na tri-štyri dni. „Keď niekam vycestujeme, tak stále premýšľame, čo sa tu deje. Vždy ideme len na krátko a rýchlo sa vrátime, radšej ideme neskôr znovu, zas na pár dní,“ hovorí Mariana o šanci odísť niekam vypnúť s ľahkou hlavou. „Čo narobíme, keď máme tú našu prácu tak radi?“ pýta sa s úsmevom.

Foto: av

Pozn.: Článok bol publikovaný v tlačenom vydaní FN č. 4, 18.2.2015

1 komentár

  • beata

    Dobry den,

    robite aj nejake kurzy? Nie na torty, ale na mensie kolaciky vo fancuzskom style. Alebo je mozne od Vas dostat kontakt na nejaky budapestiansky kurz?

    Dakujem Beta lehotska

    Napísal(a) beata pondelok, 15. október 2018, 10:24 Odkaz na komentáre

Napíšte komentár

návrat hore

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.