Menu
Dnes má meniny: Kornélia Zajtra: Slávka

Zámok slávnostne otvorený! Doporučený

Slávnostné otvorenie hlohoveckého zámku

Do zrekonštruovaných priestorov prijala dominanta mesta – hlohovecký zámok prvých zvedavých návštevníkov už v piatok 2. novembra na jeho slávnostnom otvorení. Čím všetkým si táto budova prešla od jeho vzniku až po súčasnosť?

História zámku

Dokumentom, ktorý spomína toto panstvo, je Zoborská listina (r. 1113). Podľa Fuldských dokumentov však pôvodný stredoveký hrad vznikol už v 2. polovici 9. storočia. Bol v prvom rade dôležitým strategickým strážnym hradom v 12. - 13. storočí, kde sídlilo hradné županstvo. Kráľ Ladislav IV. daroval hrad v roku 1275 prvému feudálnemu vlastníkovi z rodu Abovcov. Odvtedy, s malými prestávkami, patril aj s okolitými pozemkami a majetkom mocným feudálnym rodom ako Ujlakiovci, Matúšovi Čákovi (uhorský palatín), Turzovci, Forgáčovci, Páni z Mitrovíc a naposledy Erdödyovcom od roku 1720. Práve posledný rod sa pričinil o prestavanie na pohodlné panské sídlo – barokový kaštieľ a sídlil v ňom do konca II. svetovej vojny (1945). Prestavbou vznikol dvojposchodový štvorkrídlový objekt okolo nepravidelného nádvoria ako ho poznáme aj dnes. Keď sa do mesta dostali sovietske vojská, na zámku bola zriadená nemocnica pre sovietskych vojakov. Keď museli odísť, sídlila v priestoroch zámku istý čas posádka česko-slovenskej armády. Od 50-tych až po 90-te roky minulého storočia bol v priestoroch zámku výchovný ústav pre mládež. V súčasnosti sa nachádza v blízkom areáli a je najstarším na Slovensku. Od tohto času zámok chátral, lebo v ňom nebýval žiadny majiteľ. Avšak boli snahy o jeho zrekonštruovanie a opätovné využitie. Aristokratické združenie Slovenska (AZS) chcelo kúpiť zámok a prestavať ho na luxusný hotel. Ale to nevyšlo. Potom sa ozvali dediči Erdödyovského rodu a robili si naň nárok. Avšak zámok im bol po vojne odobratý na základe Benešových dekrétov a odvtedy ho vlastnilo mesto. Títo dediči nepochodili ani v Hlohovci, ani v okolitých mestách a obciach, hoci si robili viaceré dedičné nároky na skonfiškovaný majetok z uvedených dôvodov. S myšlienkou rozvoja turizmu v meste sa ujalo jeho rekonštrukcie mesto a už 3. novembra 2018 otvára jeho brány pre verejnosť (vďaka patrí aj početným dobrovoľníkom a OZ Zámok HC, ktoré čistili priestory zámku od sute a odpadkov). Treba pripomenúť, že zámok v časoch svojej najväčšej slávy nemal núdzu o vplyvných hostí. Medzi najvýznamnejších patril bezpochyby uhorský a český kráľ, rakúsky arcivojvoda, posledný rímsko-nemecký cisár a rakúsky cisár (od 1804) František I., ktorý na zámok zavítal pri príležitosti otvorenia Empírového divadla. V roku 1891 do Hlohovca zavítal aj cisár František Jozef I., ktorý tu pobudol v septembri 1891 pri príležitosti veľkých vojenských manévrov.

Čo ponúka dnes zrekonštruovaný hlohovecký kaštieľ?

Na túto tému nám odpovedala Zuzana Hrinková-Siebenstichová, referentka pre komunikáciu, vonkajšie vzťahy a propagáciu MÚ Hlohovec:

Aké boli začiatky rekonštrukcie tejto pamiatky a ako prebiehala rekonštrukcia?

Zámok, oficiálne označovaný ako kaštieľ, chátral až do roku 2014, kedy začali s prácami na jeho obnove nadšenci z Občianskeho združenia Zámok Hlohovec a dobrovoľníci. Na prelome rokov 2015/2016 prevzala iniciatívu na obnove tejto historickej pamiatky mestská samospráva, ktorá rekonštrukciu financuje z vlastného rozpočtu a získaných dotácií. Prvým krokom bolo dokončenie celkovej rekonštrukcie strechy vrátane všetkých vežičiek a komínov. Pokračovalo sa prípojkami. V decembri 2017 sa začalo s rekonštrukciou prvého a tretieho nadzemného podlažia. Obnova sa dotýka väčšej polovice celého objektu. Do roka sa podarilo vymeniť okná a dvere, položiť nové dlažby, vyriešiť vykurovanie, zdravotechniku, nové rozvody a bezpečnostný systém. Zreštaurované a zrekonštruované miestnosti na treťom podlaží sa návštevníkom ukázali v plnej kráse a zažili pocit, akoby sa vrátili v čase. Priestory boli totiž rekonštruované do podoby ako boli vyhotovené na začiatku 19. storočia. Majú odborne reštaurované steny, stropy i podlahy. Tam, kde to nešlo, boli vytvorené repliky. Vybudované boli tiež dve série nových sociálnych zariadení. Súčasťou zámku bude aj výťah. V máji 2018 sa začalo s prvou etapou obnovy vnútorných fasád a celého nádvoria. Úpravy sa realizovali aj v pivničných priestoroch, kde bude mať svoje miesto Hlohovský salón vín (v roku 2019), i v kaplnke.“

Koľko a ktoré poschodia boli sprístupnené návštevníkom zámku? Na prvom nadzemnom podlaží návštevníkov privítala výstava diel výtvarníčky Radky Hrabovskej a tiež výstava fotografií, ktorá zachytáva priebeh celej rekonštrukcie. Na treťom nadzemnom podlaží v severnom a čiastočne aj vo východnom a západnom krídle boli vystavené viaceré umelecké diela, ktoré kedysi tieto priestory aj zdobili. Podlažie je vybavené čiastočne dobovým nábytkom zo zbierok Vlastivedného múzea. Počíta sa aj s doplnením niektorých chýbajúcich kusov, ktoré budú vyrobené podľa pôvodných predlôh.“

Koľko zatiaľ stála rekonštrukcia zámku? Rekonštrukcia bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva Kultúry Slovenskej republiky (MK SR) a Nadácie EPH. Celkovo bolo na rekonštrukciu zámku vynaložených 2,67 milióna eur, z toho cca tretina bola z uvedených externých zdrojov (cca 820 000 eur).“

Na čo sa môžu návštevníci zámku tešiť do budúcnosti? V budúcnosti budú tiež súčasťou zámku ďalšie expozície Vlastivedného múzea v Hlohovci, informačné centrum s kaviarňou i Hlohovecký salón vín, ktorý bude prezentovať tie najlepšie vína hlohoveckého regiónu.“

Na slávnostnom otvorení zámku sa prítomným zástupcom mesta a osobnostiam Hlohovca, ako aj početným zástupcom rôznych médií prihovoril primátor Hlohovca Miroslav Kollár: „V roku 2013-2014 naštartovali obnovu schátraného hlohoveckého zámku dobrovoľníci a členovia OZ Zámok Hlohovec a patrí im za to veľká vďaka. Komplexnú rekonštrukciu strechy a čiastočnú rekonštrukciu priestorov začalo robiť mesto Hlohovec, ktoré získalo financie aj z externých zdrojov - Ministerstva kultúry SR a Nadácie EPH, ktoré mohlo použiť na jeho obnovu. Dnes máme zrekonštruovanú takmer polovicu zámku a bude sa pokračovať v tejto práci. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa na tejto neuveriteľnej práci podieľali a vďaka ich práci je dnes zámok otvorený pre verejnosť. Je zrekonštruované tretie nadzemné podlažie a prvé. Druhé nadzemné podlažie je zatiaľ v pôvodnom stave. Na tomto podlaží sme pre verejnosť pripravili vizuálnu prehliadku zámku s využitím modernej technológie.“

Na pár otázok sme sa spýtali aj Radoslava Ragača, predsedu DPS a generálne riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva MK SR:

Rodina Erdödy prestavala sídlo a ľudia dnešnej doby z neho robia dôstojnú kultúrnu pamiatku. Aká bola úloha Ministerstva Kultúry SR v tomto? "Celkom príjemná. Vytvorili sme dotačný program na obnovu pamiatok a mesto Hlohovec pripravilo projekt, ktorý bol úspešný a bol finančne podporený. Bol to z našej strany štandardný proces. Sme radi a vidíme, že peniaze boli preinvestované, že obnova bola úspešná. Ja som tu bol aj predtým a viem teda, v akom stave pamiatka bola. Tá obnova teraz je až neuveriteľný rozdiel."

Určite ste si to tu prešli. Čo sa vám tu vnútri zámku najviac páči? "Obnovili sa pôvodné parkety z 19. storočia. Pod socialistickým ohavným linoleumom sa skrývali krásne drevené parkety, ktoré po ošetrení sú vo veľmi dobrom stave, ako môžete vidieť. Avšak zámok ukrýva viac detailov, ktoré boli skryté pred nami. Ešte pred rokom boli na stenách hrozné kachličky a keď sa dali dole, ako môžete vidieť, steny sú tiež pekne zrekonštruované. Zmena je tu veľká." 

Slávnostné otvorenie zámku na nezaobišlo bez krstu vetvičkou hlohu namočenej vo vode z Váhu, ktorou sa symbolicky pofŕkal obraz grófa Erdödyho. Významné osobnosti mesta a župy, ako aj zástupca MK SR sa potom podpísali do pamätnej knihy.

Spýtali sme aj povolaného pracovníka Krajského pamiatkového úradu v Trnave, ktorý nám odpovedal na pár otázok:

Čo bolo najkomplikovanejšou častou rekonštrukcie, že bolo potrebné, aby to mesto dokomunikovalo s pamiatkarmi? "Tak pri týchto obnovách vždy sú nejaké nečakané nálezy, ktoré bolo treba rýchlo riešiť. To znamená, že ako sa našli maľby, našli sa tu aj zvyšky renesančnej architektúry, to sa všetko riešilo počas stavby a časť týchto nálezov je kontestovaná."

Rekonštrukcia exteriéru, ktorá sa plánuje, bude súhlasiť s pôvodným výzorom zámku? "Čo sa týka exteriéru zámku, to znamená fasády a nádvoria, ideme do stavu z 19. storočia, ktorý je dominantný a bude sa obnovovať. Ale našla sa tam renesančná arkáda a časť tejto arkády by mala byť prezentovaná, aby ľudia videli, ako v 16. storočí vyzeral tento zámok. Čiže nie celý samozrejme, len jedna fasáda by sa mala potom reštaurovať a ľudia by mali vidieť ako to vyzeralo v 16. storočí."

Na slovíčko sme zobrali aj viceprimátora mesta Hlohovec, Miloslava Drgoňa:

Ako ste sám hovorili v príhovore, tento zámok je váš splnený sen a dlho ste mali túto myšlienku v hlave, ako sa dnes cítite? "Plný vďaky všetkým Hlohovčanom, ktorí priložili ruku k dielu a umožnili to, že nezostalo len pri snoch, ale, že sen sa stal skutočnosťou. Chcem naozaj poďakovať OZ Zámok v prvom rade, lebo to naozaj bolo o dlhom čakaní na taký deň... Ja by som to nazval, že vtedy sa kormidlo prvýkrát obrátilo k tomu úspešnému cieľu, že je to dnes významný medzník. Začalo sa postupne z myšlienok pretavovať do ďalšej etapy, v prvom rade, že vzbudilo to v Hlohovčanoch veľký záujem o tento objekt a vidno, že Hlohovčania chcú mať zrekonštruovaný zámok, bez toho by to nešlo. Bol som predtým na dvoch-troch zastupiteľstvách a naozaj každý si je vedomý, že nie je to jednoduché, nie je to jednoduchá stavba, nie je to málo peňazí. Chcelo to naozaj veľké odhodlanie. Takže, to bol moment kedy sa naozaj zlomilo myslenie Hlohovčanov. Mesto sa toho chytilo ako vlastník. Lacné záležitosti, ktoré sa dali urobiť svojpomocne, boli urobené. Bolo treba naozaj investovať do materiálov, ktoré tu vlastne dnes vidíme, do akého štandardu sa to podarilo dostať. Naozaj vďaka ide mestu, ministerstvu a dotáciám, a vďaka všetkým poslancom, ktorí nechali rozhodnúť, lebo nebolo to málo peňazí. Ja by som povedal, že dnes to nie je len o snoch, ale je to aj o poslaní. Toto bolo asi poslanie našej generácie, aby sme nedopustili, aby ten zámok spadol a nemali by sme čo našim deťom ukázať."

Ktorá časť zo zámku je pre vás taká najbližšia? "Ja by som to nechcel nikdy zužovať len na jednu časť, pretože potrebujeme mať rôzne záujmy, rôzne skupiny ľudí, aby to bolo naozaj pre všetkých. Tretie podlažie je super reprezentačné, to je ten odkaz histórie, ktorý tam je, ale rovnako je potrebné aj to prvé nadzemné podlažie, kde sa budeme môcť zamerať viacej na premenlivé výstavy, tematické, možno že aj moderného umenia. Toto je rovnako potrebné aj pre ďalšiu generáciu. To druhé nadzemné podlažie je zatiaľ veľká výzva, lebo dnes máme zrekonštruované dve časti, medzi ktorými sa nachádza niečo, čo je v pôvodnom stave, z hľadiska údržby, prevádzky. Ja by som si želal, keby tých virtuálnych realít bolo menej a nech tá realita je naozaj reálna, aby zámok bol aj naozaj reálny."

 

Napíšte komentár

návrat hore

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.