Menu
Dnes má meniny: Ervín Zajtra: Slavomír

Miloš Berec – spomienky na pani Letíciu Doporučený

V posledných vydaniach Fraštackých novín sme vám prinášali spomienky rodiny, ale aj priateľov, spolupracovníkov na Letíciu Tandlmajerovú.

Radosť, ktorú mala v mene a aj v srdci, s pokorou rozdávala. Teraz vám prinášame spomienky Miloša Bereca, Hlohovčana, ktorý ju poznal ako skúsenú fotografku:

Kde ste spoznali pani Letíciu?

Pracovala v Slovakofarme na vrátnici a tam som sa jej prihovoril. V tom čase som bol členom fotokrúžku závodného klubu ROH. My sme hlavne robili fotografie pre Liečivar a Život v Hlohovci. Mali sme tam však aj čiernu fotokomoru, kde sa vyvolávali fotky. Robila sa aj retuš fotiek priamym zásahom do filmu žiletkou, alebo s nabrúsenou ceruzkou. Pani Letícia sa k nám pripojila, lebo ona vedela ako fotiť a aj ako narábať s filmom.

Asi kedy ste spolupracovali s pani Letíciou?

Bolo to okolo roku 1985. Spomínal som jej svojho strýka v Olomouci, ktorý tiež rád amatérsky fotil a sprostredkoval som dokonca stretnutie pani Letície s ním u nás doma.

V tom čase ste viac fotili vonku, alebo v ateliéri?

Ateliér sme nemali a aj technika bola slabšia. Ja som napríklad fotieval zátišia, krajinku a vôbec to nebolo jednoduché. Keď neboli podmienky pre fotenie, tak sme ani nefotili, lebo by sme neurobili pekné zábery. V dnešnej dobe je to jednoduchšie a viac sa dá s fotkami „vyhrať“ v určitých PC programoch.

V tej dobe nemal každý fotoaparát, mám pravdu?

Áno, nie každý mal na to kúpiť si fotoaparát a aj priestory na vyvolávanie fotiek. Bola to drina vo fotokomore, ak sa nepodarili zábery, aby sme z fotiek „vytiahli“ ešte niečo. Môj prvý foťák stál asi 3.000 Kčs (československé koruny). Pre porovnanie vtedy to bol 1 celý plat.

Vy ste v súčasnosti členom fotoklubu Iris, ktorý sídli v Trnave. Na čo sa zameriavate dnes?

Robíme makrofotografie a sústreďujeme sa na detaily rôznych objektov napríklad kvetov, výrazov na portrétoch atď. Ja som dokonca zorganizoval výstavu fotografií v bývalom Robotníckom dome, kde prišli aj členovia klubu Iris a stretli sa tam s pani Letíciou. V tomto klube bola pani Letícia čestným členom.

Čo vám fotografovanie dalo?

Keď som začínal, veľmi ma ovplyvnila pani Letícia, lebo bola fotografka, ktorá mala na to aj vzdelanie a mala aj vlastnú tvorbu. My ako amatéri sme sa učili navzájom, ale ona mala skúsenosti a aj zápal pre fotenie. Mal som aj ponuku ísť robiť fotografa, ale nepristal som na ňu, lebo ja som technik. Vždy ma lákala skôr fotografická technika, hoci dodnes aj fotím. V Irise sme výborný kolektív a stále sa učíme niečo nové.

Čo vám fotografovanie vzalo?

Jednoznačne čas. Človek si to ani neuvedomí, ale popri práci som robil fotografa celý aktívny život a drží ma to aj na dôchodku. Viete, keď sme fotili nejakú akciu hoci aj cez víkend, tak po akcii som sa ponáhľal domov a vyvolával fotky.

Sledovali ste umeleckú tvorbu pani Letície aj keď zanikol fotografický krúžok?

Priznám sa, že zopár krát som ju navštívil doma, kde mi ukazovala rôzne svoje obrazy, portréty, šatky… Vtedy nebolo toľko možností ich vidieť na výstave, ale ja som mal to privilégium ich obdivovať priamo u nej doma. Stretával som ju aj v Hlohovci, niekedy v športovom oblečení, vždy usmiatu a idúcu do posilňovne, alebo z behu.

1 komentár

  • Blažej Vittek

    Obdivuhodná nie len ako fotografka, ale aj ako dáma.
    Mala v sebe esprit. Komunikatívna a s dobrým srdcom.
    Škoda, že nás už opustila !
    Baďo

    Napísal(a) Blažej Vittek štvrtok, 17. január 2019, 23:49 Odkaz na komentáre

Napíšte komentár

návrat hore

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.