Menu
Dnes má meniny: Kvetoslava Zajtra: Aurel

Burčák cup ukončil tenisovú sezónu

  • Zverejnené v Šport

Exkluzívne počasie vytvorilo v prvé dva októbrové víkendy skvelú kulisu záverečným turnajom tohtoročnej tenisovej sezóny – tradičnému Burčák cupu vo dvojhre a štvorhre, ktorý tento rok opäť organizoval klub HTC Hlohovec.

Úvodnú októbrovú sobotu boli na programe tradičné súboje vo dvojhre v dvoch kategóriách do 50 a nad 50 rokov. Finále mladších hráčov ovládol končiaci junior Marek Novosad (top 40 v SR), ktorý ušiel „hrobárovi z lopaty“, keď proti Matúšovi Brezovskému otočil stav z 2:6 2:5 a napokon triumfoval v supertajbrejku. Na treťom mieste skončil ďalší končiaci junior Samuel Kollár a niekdajší majster Slovenska do 40 rokov Ján Braniša.

Medzi staršími legendami hlohovského tenisu nad 50 rokov prvýkrát triumfoval dlhoročne jeden z najlepších hlohovských hráčov Jaroslav Náhlik, ktorý vo finále zdolal Roberta Knoteka po tom, čo ten za stavu 2:2 v prvom sete musel zápas pre zranenie vzdať. Na treťom mieste sa umiestnil Pavol Demeš, legenda hlohovského tenisu a František Löffler.

Nasledujúci víkend za ešte krajšieho počasia – ani najväčší pamätníci si nespomínajú, kedy sa hral októbrový Burčák cup v 24-stupňovom teple – ukončili tenisti sezónu deblovým turnajom. Celým turnajom ako nôž maslom prešla víťazná dvojica Ivan Demeš – Matúš Brezovský, ktorí aj vo finále bez väčších problémov zdolali dvojicu Ján Braniša – Eduard Pallay. Bronzovú medailu získali otec a syn Novosadovci a dvojica Jozef Kuča a Daniel Bobák.

Tento rok nás opäť potešila účasť takmer troch desiatok tenistov a tenistiek a napriek narastajúcemu veku tradičných účastníkov stále stúpajúca kvalita najmä záverečných zápasov. Víťaz dvojhry Marek Novosad patrí k top 40 juniorom na Slovensku, v deblovom turnaji sa zas predstavili viacerí zástupcovia nastupujúcej generácie regiónu, ktorí už v kategórii staršieho žiactva patria k tomu lepšiemu na Slovensku. Pozoruhodnosťou deblového turnaja bolo až päť rodinných párov, takže tenis v Hlohovci priťahuje celé generácie,“ zhodnotil tohtoročný záver sezóny riaditeľ turnaja Miroslav Kollár.

foto 1

Medailisti Burčák cupu 2018 vo dvojhre do 50 rokov, zľava: 3. Ján Braniša, 2. Matúš Brezovský, riaditeľ turnaja Miroslav Kollár, víťaz Marek Novosad a 3. Samuel Kollár.

foto 2

Medailisti Burčák cupu 2018 vo štvorhre, zľava: 3. Jozef Kuča (spolu s Danielom Bobákom), víťazi Ivan Demeš a Matúš Brezovský, riaditeľ turnaja Miroslav Kollár, 2. Ján Braniša a Eduard Pallay, 3. Marek Novosad jr. a sr.

Čítať ďalej...

Nad Sorošom – nenávratne stratený klenot

Priaznivci turistiky sa isto tešia na nadchádzajúci víkend. V sobotu 22. septembra sa totiž uskutoční 4. ročník putovania cez mikroregión Poniklec. Práve pred rokom bol na jeho trase otvorený rovnomenný náučný chodník. Začína pri Vieche Jašter na Starej hore a v úvode prechádza chotárom Nad Sorošom.

Poloha Nad Sorošom figurovala v minulosti ako jeden z chotárov obce Svätý Peter pri Váhu, ktorá je od r. 1953 miestnou časťou Hlohovca. Rozkladá sa severovýchodne od mesta na najjužnejšom výbežku Považského Inovca - na vyvýšenine, ktorá pri pohľade z Hlohovca tvorí ľavú časť akéhosi sedla, známeho ako Soroš (z maďarského Szoros, v preklade tiesňava). Vo vzdialenosti cca 400 m na náprotivnej pravej strane sedla leží Prírodná rezervácia Sedliská. Chotár Nad Sorošom je vymedzený zo západu neobhospodarovanou vinicou na Starej hore, na juhu až východe cestou do Topoľčian, spomínanou tiesňavou a lesným porastom Dubník a zo severu ho ohraničuje Obecný háj (tzv. Peterský háj).

Južne až západne orientované svahy tejto lokality sa vyznačujú príkrym a pomerne členitým terénom, no temeno vyvýšeniny je ploché. Spod plytkej pôdy na viacerých miestach vystupuje skalné podložie. Je budované prevažne druhohornými vápencami, ktoré vznikli pred stámiliónmi rokov z vápenatých schránok morských živočíchov. More sa na týchto miestach rozlievalo naposledy v mladších treťohorách ešte pred približne 5 až 15 miliónmi rokov.

Pre vápence je charakteristické, že sa rozpúšťajú v dažďovej vode, pričom na povrchu vznikajú rôzne ryhy a krasové jamy (škrapy a závrty). Cez pukliny vo vápenci presakujú zrážky do podzemia, pričom vznikajú podzemné krasové útvary, najčastejšie jaskyne. Žiaľ, podmienky chotára Nad Sorošom neumožňujú úplný rozvoj krasového územia. Vrstvy vápencov tu nie sú dostatočne mocné a podnebie nie je dostatočne vlhké. Krasové formy sa tu preto tvoria len nedokonale a v malých rozmeroch. Vo vrcholovej časti územia sa vyskytujú len drobné povrchové krasové útvary v podobe menších nerovností terénu. Lokalizácia podzemných krasových foriem je neznáma. Dokladujú ju len historické pramene. Na vojenskej mape z r. 1668 bol ako orientačný bod na svahu oproti grófskemu kameňolomu na Soroši zakreslený vchod do jaskyne v podobe kolmého lievikovitého komína. Naposledy bola jaskyňa preskúmaná vojakmi počas cvičenia v r. 1937. Vojaci vtedy údajne prešli až 3 km dlhý úsek. Následne bol vchod zasypaný a jeho presná lokalizácia sa nezachovala. Menšie podzemné priestory s kvapľovou výzdobou boli objavené aj pri ťažbe vápenca v grófskom kameňolome. Miestneho pôvodu sú nepochybne i dva úlomky kvapľov, ktoré boli v r. 2000 objavené na neďalekom sídlisku z mladšej doby bronzovej v Panskej Nive. Zaujímavosťou miestnej neživej prírody bol aj bohatý výskyt žltých agregátov kalcitu, vzhľadom podobných kryštálom aragonitu, ktoré v puklinách kameňolomu vyhľadávali zberatelia.

Chotár Nad Sorošom bol pôvodne porastený teplomilným dubovým lesom. Približne v 14. až 15. storočí bol odlesnený a rozsiahle skalnaté plochy s plytkou pôdou potom celé stáročia slúžili ako pasienky pre dobytok. Vyvinul sa na nich trávnatý biotop, podobný stepi, s bohatými spoločenstvami sucho- a teplomilných rastlín i živočíchov. Rozsiahlym prírodovedným výskumom v rokoch 1974 – 1976 sa na území blízkeho Chráneného náleziska Sedlisko (súčasná PR Sedliská) a v jeho blízkom okolí, vrátane lokality Nad Sorošom, zistilo až viac ako 360 druhov rastlín a 1470 druhov živočíchov. Niektoré zo vzácnych bylín sa tu vyskytovali masovo. Vždy začiatkom jari pasienky pokryli fialové kvety ponikleca veľkokvetého a žlté kvety hlaváčika jarného. Zaužívanými miestnymi názvami týchto rastlín boli: „bledý“ a „žltý soson“. Hojne sa tu vyskytoval teplomilný hmyz aj plazy a typickými zvieratami pasienkov boli aj syseľ pasienkový a králik divý.

Žiaľ, po 2. svet. vojne sa hospodárske využitie lokality podstatne zmenilo. Pastva dobytka bola totiž ukončená. Okrem toho už od roku 1936 až do roku 1958 bola vrcholová časť územia na ploche 11,4 ha využívaná ako vojenské cvičisko pechoty a tankového pluku, čo poškodilo pôdny i vegetačný kryt. Podobné následky na svahu oproti bývalému kameňolomu na Soroši mali každoročné preteky terénnych motocyklov, ktoré sa pod názvom „Hlohovecká rokla“ konali v 60-tych rokoch. Vzácnu flóru a faunu stepného charakteru však zásadne ohrozila až aktivita lesníkov. V polovici 60-tych rokov začali bývalé pasienky zalesňovať najmä borovicou lesnou, borovicou čiernou a jaseňom mannovým. Zaujímavosťou je, že v r. 1966 vznikol návrh na ochranu územia, no pre spomínanú devastáciu lokality ho nakoniec museli obmedziť len na najzachovalejšiu oveľa menšiu časť v susednom chotári Soroš, tzv. Poniklecovú lúčku, ktorá je známa ako spomínaná Prírodná rezervácia Sedliská.

Dnes sa na bývalých pasienkoch rozkladá prevažne druhovo chudobný borovicový les bez bylinného podrastu. V ňom sa zachovali len neveľké čistiny, na ktorých ešte prežívajú posledné zvyšky vzácnej stepnej flóry a fauny. Možno tu ešte nájsť hlaváčik jarný, veternicu lesnú, guličku bodkovanú, sinokvet mäkký a ojedinele aj vstavač vojenský. V minulosti taký hojný poniklec veľkokvetý, ktorého meno nesie náučný chodník, tu takmer úplne vyhynul. Z významnejších druhov hmyzu prežíva napr. modlivka zelená, veľká včela drevár fialový a motýle vidlochvost ovocný, vidlochvost feniklový, očkáň medúnkový a očkáň stoklasový. Na vyhriatych čistinách sa koncentrujú aj plazy: jašterica zelená, jašterica krátkohlavá a užovka stromová. V zalesnenom prostredí však nedokázali prežiť mnohé živočíchy, napr. motýle očkáň metlicový a očkáň skalný, ktoré sú aj v rámci celého Slovenska veľmi vzácne. Pritom pred 40 rokmi boli na stepných lúkach nad Hlohovcom úplne bežné. Neprežili ani sysle a králiky, vyhynuli približne v 80-tych rokoch 20. storočia.

V ostatných rokoch už aj posledné čistiny stále hustejšie zarastajú náletovými drevinami, v dôsledku čoho tu vymierajú kvitnúce byliny i trávy – živné rastliny spomínaných motýľov a ďalšieho, kedysi tak rozmanitého, hmyzu. Plochy husto zalesnené borovicami sú nenávratne zdevastované, pretože ani ich okamžitý výrub by neumožnil návrat pôvodnej travinno-bylinnej vegetácie. Príčinou je vrstva opadaného ihličia. Tá nielenže súvisle pokrýva pôdu, ale ihličie aj mení jej chemické vlastnosti, napr. mieru kyslosti. Žiaľ, za daných podmienok je perspektíva vzácnych stepných rastlín a živočíchov neradostná a možno konštatovať, že sme nenávratne stratili jeden z najhodnotnejších prírodných klenotov v okrese Hlohovec.

Foto: V pozadí za pivovarom chotár Nad Sorošom v 30-tych rokoch minulého storočia, autor reprodukcie: E. Knotek ml.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.